Slávnosť Krista Kráľa v roku A


Drahí bratia a sestry! Keď sa dnes hovorí o súdnictve, mnohí sú toho názoru, že je ťažké dovolať sa spravodlivosti. Nielen preto, že súdy sú drahé, ale hlavne kvôli pochybnostiam, či súd naozaj bude stáť na strane pravdy. Keď sledujeme cez médiá niektoré známe kauzy, oprávnene môžeme mať pocit, že na súde nevyhrá ten, na koho strane je pravda, ale ten, kto má viac peňazí, aby si mohol zaplatiť lepších advokátov, ktorí ho dostanú zo všetkého. Preto dnes hovoriť o súde neznamená automaticky hovoriť o spravodlivosti. Napriek tomu pozemské súdy sú potrebné, aby sa o ňu aspoň pokúsili.

Dnešné evanjelium hovorí tiež o súde. Má však na mysli posledný súd na konci časov, ktorý podstúpi každý jeden z nás. Ježiš v Božom slove dáva jasné kritériá, kto zaujme kráľovstvo jeho Otca a kto nie. Môžeme povedať, že tým rozhodujúcim kritériom je pomoc blížnemu a solidarita. Na prvý pohľad sa zdá, že pomáhať iným je ľahké. Už Židia v čase, kedy im opísal tieto budúce udalosti, vedeli, že to nie je tak. Boli ľudia, ktorým zásadne nepomáhali. Mojžišov zákon mal síce na vtedajšie pomery dosť sociálny rozmer, lebo prikazoval chrániť siroty a vdovy, či cudzincov; na druhej strane bol nemilosrdný voči tým, ktorí podľa neho nežili. Verejní hriešnici či kolaboranti ťažko mohli očakávať, že im niekto pomôže. Ale pomáhať bolo vždy ťažké, najmä keď chudobných bolo veľa. Už Ježiš vedel, že dávať z nadbytku nie je nijaké umenie. Oveľa ťažšie je deliť sa s tým málom, čo máme. Aby človek bol schopný pomáhať iným, nestačí len žiadať od neho solidaritu. Ježiš, ktorý je Božím Synom, stotožňuje v Božom slove seba so všetkými chudobnými a biednymi, keď hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili!“ Ježiš teda hovorí, že v každom človeku musíme vidieť Boží obraz, ktorý síce môže byť zakrytý hriechom, neprávosťou, ale je nezmazateľne prítomný. Uvedomme si, že Ježiš hovorí o nevyhnutnosti pomáhať druhým, lebo sú stvorení na Boží obraz, v súvislosti s posledným súdom. Hovorí, že táto udalosť je istá a nikto z nás sa jej nevyhne.

Drahí bratia a sestry! Boli sme síce vykúpení Kristovou krvou, ale nie sme ešte spasení. Boh nás ospravedlnil, čiže stali sme sa pred Božou tvárou spravodlivými pre Ježišove zásluhy, to však neznamená, že to tak raz navždy zostalo. Spásu sme nezískali pri krste raz a navždy. Počas celého života sa preto musíme usilovať, aby viera, ktorá je základom spásy, bola dovŕšená v láske. Láska dovršuje vieru. Avšak keď túto lásku k Bohu stratíme, strácame aj svoju prvotnú spravodlivosť, ktorou sme boli obdarovaní. Ak spáchame ťažký hriech, strácame lásku, a teda aj Božiu priazeň. Naša spása bude zavŕšená až v hodine našej smrti. Preto kým žijeme, nikto nemôže s istotou povedať, že žije v milosti a že bude spasený. Na druhej strane je pravdou, že ak žijeme podľa evanjelia, nachádzame na vlastnom živote signály, ktoré nasvedčujú, že kráčame po správnej ceste. Otázka vlastnej spásy či posledného súdu mnohých ľudí netrápi. Niekedy sa aj my dopúšťame chyby, ak sa snažíme pred Bohom ospravedlňovať. Stáva sa to vtedy, ak svoj vzťah k Bohu redukujeme na tvrdenia, „veď som nikoho nezabil, nikomu som neublížil, so všetkými vychádzam dobre.“ Možno je na tom čosi pravdy, ale v každom prípade to svedčí o našej prílišnej sebaistote. Jednoducho si vytvárame falošnú predstavu, že tak dobrého človeka ako som ja Boh jednoducho musí prijať. Takéto uvažovanie však môže byť tragickým omylom. Priveľa sebaistoty je známkou sebectva, a tam kde je prítomné sebectvo, tam určite chýba pokánie. A kde chýba pokánie, tam nemôže byť zavŕšená naša spása.

​Drahí bratia a sestry! Keď Ježiš opisuje udalosti posledného súdu, nerobí to preto, aby nás strašil. Podľa jeho slov si môžeme byť istí, že Boží súd na rozdiel od mnohých pozemských súdov bude naozaj spravodlivý. Nech je preto dnešné evanjelium práve dnes, na slávnosť Krista Kráľa, v poslednú nedeľu cirkevného roka, pre nás dôvodom na zamyslenie. Pýtajme sa sami seba, či si uvedomujeme, že posledný súd je cestou k našej spáse a či vôbec túžime byť spasení, čiže vrátiť sa k Stvoriteľovi a žiť s ním naveky v jednom spoločenstve. A berme pritom do úvahy kritériá, ktoré predkladá dnešné evanjelium: solidaritu, ktorá pramení z poznania, že každý človek je stvorený na Boží obraz. Ďakujme Pánovi za všetky dary a talenty, ktoré nám poskytol. Ak nás úvaha nad dnešným evanjeliom povedie k tomu, aby sme sa zbavili nezdravej sebaistoty a egoizmu, otvorí sa nám nový pohľad na seba, Boha i svet. Bude v ňom viac reality, ale aj viery, že nakoniec spočinieme v Božom náručí. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.