Pohrebný príhovor III.


Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Túžbou človeka je mať vlastný dom. Svet je plný nádherných domov. Každá doba mala svoju architektúru a vytvárala krásne ľudské príbytky. Dom má dvojakú funkciu: chráni pre vonkajším svetom a vytvára rodinnú atmosféru. K podstate domu patrí aj to, že ho človek musí opustiť: buď si nájde nový domov alebo ho raz z domu vynesú mŕtveho.

Dnes odprevádzame na večný odpočinok nášho brata (sestru) X, ktorý opustil tento pozemský domov a stojí na prahu toho nebeského. Neradi opúšťame to, čo je nášmu srdcu blízke a také drahé. Preto každé lúčenie bolí. Zvlášť, keď nás opúšťa človek, ktorý bol súčasťou nášho života. Keď nás opúšťa niekto, s ktorým nás viaže veľké množstvo spomienok. V evanjeliu sme počuli: „Nech sa vám srdce nestrachuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“ Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych. Ako sme počuli, odišiel, aby nám pripravil miesto. Miesto v nebeskom kráľovstve. Bez Božieho Syna, bez jeho príchodu na tento svet, by nikto z nás nevedel, kde je náš ozajstný domov. Tam, v Božej prítomnosti, vo večnom pokoji, uvidíme Boha z tváre do tváre. Vo Svätom Písme čítame: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, čo ho milujú.“ Tam vo večnosti čaká na každého z nás večný domov. Domov, kde budeme šťastní, lebo tam bude Ten, kto dáva zmysel ľudskému životu.

Drahí bratia a sestry! Dnes stojíme pri rakve nášho zosnulého brata (sestry) X. V tejto situácii aj nám Boh adresuje slová dnešného evanjelia. Sme si vedomí, kde je náš domov? Uvedomujeme si, že naša vlasť je v nebesiach a tu na zemi sme len pútnici?

Priznajme si, že v živote často padneme. Zlyháme ako rodičia, ako priatelia, zamestnanci. Je veľa hriechov, ktoré ničia naše duše. Častokrát sme si toho vedomí, ale nechceme vždy konať pokánie. Odkladáme to na staré kolená. Možno sa niekedy zdá, že peniaze, majetok alebo konkrétni ľudia nám pomôžu postaviť sa na nohy. Ale Ježiš nám jasne hovorí: „Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ Len ten, kto sa snaží žiť podľa Desatora, môže vstúpiť do príbytku, ktorý nám šiel pripraviť Ježiš. Každého z nás Boh pozýva k sebe do večného domova. Všetkých nás má Boh rovnako rád. Lebo všetci sme jeho deťmi.

​Drahí bratia a sestry! Dnes pochováme telo nášho brata (sestry) X a odporúčame ho Božiemu milosrdenstvu. Pripomeňte si všetko dobré, čo vám urobil a odpustite mu (jej) poklesky. Veríme a modlime sa za to, aby ho (ju) Boh prijal do svojho príbytku v nebeskom kráľovstve. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.