Pohrebný príhovor IV.


Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Ľudia radi chodievajú do prírody. Najmä teraz, keď je pekné počasie, je ozajstným zážitkom hľadieť na majestátne štíty Vysokých Tatier a večne zelené lesy. Keď takto chodíme po prírode, neraz si povieme: „V takom krásnom a pokojnom prostredí by som chcel žiť.“

Túto svätú omšu obetujeme za nášho zosnulého brata (sestru) X, ktorý náhle odišiel z tohoto sveta. Boh mu daroval život, on si ho teraz povoláva späť k sebe. Náš brat (sestra) X bol(a) hriešnym človekom. Robil v živote chyby, mal svoje slabosti a hriechy. Ale na druhej strane vedel aj pomôcť, prejaviť svoju starostlivosť, prihovoriť sa i zasmiať. Nám je v túto chvíľu asi smutno, že ho už nemáme pri sebe. Koľko sme mu (jej) chceli ešte povedať, s čím všetkým sme sa chceli s ním podeliť. Ale on(a) opustil tento svet a odobral sa na večnosť.

​Odchod nášho brata (sestry) X k Bohu nech je pre nás dôvodom zamyslieť sa. Práve teraz tak ako nikdy predtým zakusujeme, že sme krehkí ľudia. Dnes sme tu a zajtra a zajtra nás Boh môže povolať k sebe. Ak je to tak, pýtajme sa samy seba: Keby som dnes umrel, čím by som sa preukázal Bohu? Aké dobré skutky a akú lásku by som mu ukázal? Môžem sa tešiť na stretnutie s milosrdným Otcom, alebo sa ho mám pre svoj spôsob života báť?

Drahí bratia a sestry! Náš brat (sestra) sa už ocitol na prahu večnosti, kde vládne radosť, krása a pokoj. Modlime sa za neho, aby mu Boh odpustil jeho (jej) hriechy a on mohol čím skôr hľadieť na Boha z tváre do tváre. A pre nás, pozostalých, nech je táto udalosť príležitosťou k zamysleniu nad spôsobom života, ktorý vedieme a dôvodom k pokániu. Žime tak, aby sme sa mohli tešiť na to pokojné a krásne miesto, akým je nebo. Amen

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.