Pohrebný príhovor V.


Vážená smútiaca rodina, bratia a sestry! V živote sa vždy niečo začína a niečo končí. Keď sme boli malí, chceli sme rýchlo vyzerať ako dospelí. Zdalo sa nám, že dospelosť je obdobím slobody. Čas, kedy človek môže sám rozhodnúť, ako bude žiť. Potom sme sa stali dospelými a náš život nadobudol iný rozmer. Na detstvo však radi spomíname. Spomienky na svoje detstvo a mladosť môžeme mať rôzne. Málokto z nás si však pripomína zlé veci, ktoré prežil. Všetci si ako poklad uchovávame krásne zážitky s našimi rodičmi, súrodencami a kamarátmi. A tak sa nám možno niekedy aj zdá, akoby roky našich prvých krokov a šibalstiev boli to najkrajšie, čo sme kedy prežili.

V dnešnom prvom čítaní sme počuli o Jóbovi. Jób bol človek spravodlivý, nikdy vo svojom živote neprestúpil Boží príkaz a preto našiel zaľúbenie v Božích očiach. Jedného dňa, keď Boh obdivoval Jóbovu vieru a oddanosť, prišiel k nemu diabol a povedal mu: „Teraz Ťa chváli, lebo ho požehnávaš a on má všetkého dostatok. Vezmi mu však svoje požehnanie a uvidíme, či si Jób aj potom zachová svoju bezúhonnosť pred Tebou.“ A tak Boh dopustil na Jóba skúšku. Za krátky čas prišiel o všetok dobytok, polia, opovrhli ním príbuzní a priatelia, vážne ochorel a skončil na smetisku plný vredov.“ Ale Jób sa nevzdával, naďalej sa modlieval k Bohu a chválil ho za všetko dobré, čo sa mu od neho dostalo. Jeho láska k Bohu bola nepochopiteľná, najmä, keď si uvedomíme, že Židia vnímali chorobu ako Boží trest. A ako sme počuli v dnešnom čítaní, Jób povedal: „Som presvedčený, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný povstane na zemi. Vtedy vo vlastnej koži sa postavím vzpriamený a v tele uvidím svojho Pána.“

Dnes sa lúčime s našim bratom (sestrou) X. Aj v jeho živote mala miesto radosť zo života a láska k blížnym, ale aj smútok a bolesť. Aj on, ako každý z nás, zápasil so svojim hriechom a bol krehkým človekom. Teraz sme smutní, že ho už nemáme pri sebe. Že nás opustil človek, s ktorým nás spájajú spoločné zážitky, rodinné a pracovné zväzky. Smrť je krutá, lebo vytrhne človek zo života. Každý z nás sa chce tešiť zo života, mať radosť zo svojich najbližších, zo svojich detí, z lásky, ktorú dostáva a ktorú môže rozdať. Sme ako ten Jób, ktorý pokojne pásol svoje stáda a žil v blahobyte, kým ho neprepadlo nešťastie a choroby. Život však nemá len svoje slnečné stránky. Vedeli by sme rozprávať o našich chorobách a bolesti, o našich rodinných a pracovných problémoch, o tom, ako nás ubíja život bez motivácie. Tieto negatívne skúsenosti si ukladáme do pamäti a ony tam zostávajú v podobe nevyslovených otázok. Poučme sa však od Jóba. Od toho úbohého muža, ktorý prišiel o všetko a nevedel prečo. Nezostalo mu nič iné, len viera, že je v Božích rukách a že napriek nepriazni osudu sa jeho život nekončí.

​Drahí bratia a sestry! Môžeme byť chorí, nešťastní, prežiť rôzne tragédie, ale to nič nemení na skutočnosti, že Boh každého z nás miluje a chce priviesť do večnosti. Majme vieru starozákonného Jóba, že náš Vykupiteľ žije a my budeme vzkriesení z mŕtvych k večnému životu. Dnes sa lúčime s našim bratou (sestrou) X. Jeho detstvo na zemi sa už skončilo a my môžeme už len spomínať na naše spoločné zážitky. Uchovajme si pekné spomienky na neho. Nech ho na cestu do večnosti sprevádza naše odpustenie. Nech ho sprevádza naša viera a modlitba, aby si ho Boh čím skôr milosrdne privinul k sebe. V Božom náručí sa stratia naše trápenia a bolesti. Až tam všetci pochopíme, koľko lásky, dobra a požehnania, sme za svojho života od dobrotivého Pána dostali. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.