Svetlo života


Drahí bratia a sestry! Po tieto dni viac ako inokedy navštevujeme cintoríny. Pomaly kráčame okolo hrobov a spomíname na svojich drahých. Pohľad na náhrobné tabule s vytesaným menom a dátumom pred nás kladie konkrétnych ľudí. Zosnulých, ktorí žili tu, medzi nami. Jesenné cintoríny sú nádherné aj preto, lebo sú plné svetla. Nenájdeme vari ani jediný hrob, kde by nehoreli kahance alebo sviečky. Jeden kňaz spomína, že ako malý chlapec rád chodieval so svojimi rodičmi na Dušičky páliť sviečky. Keď zapaľoval sviečku na hrobe starej mamy, vždy ho napĺňal pocit, že i nebohá stará mama sa teší na túto chvíľu. Keď príde niekto z jej potomkov, aby jej zapálil sviečku. A hoci tmavý cintorín pôsobí na ľudí odstrašujúco, po tieto dni sa aj na týchto pietnych miestach vytvára taká domácka atmosféra. Tú pomáhajú vytvárať horiace sviece. Tie vydávajú zázračné svetlo. Pálenie sviečok však nie je len znakom spomienky na našich drahých. Svetlo sviece je starým kresťanským symbolom a znakom nádeje na vzkriesenie mŕtvych a večný život. Symbol svetla zohráva v našej viere dôležitú rolu. Tento symbol svetla sprevádza každého človeka v jeho živote od narodenia až po hrob. Je tomu tak aj preto, lebo každý z nás vzišiel z toho svetla, ktorým je Boh sám. Vychádzame zo svetla Božej lásky a vraciame sa k nemu späť. Všimnime si symbol svetla v liturgii.

Pri krste každého z nás boli krstní rodičia, ktorí držali krstnú sviecu. Kňaz túto sviecu zapálil od paškála, veľkonočnej sviece, ktorá sa zapáli prvý raz na Bielu sobotu, v noc Ježišovho Vzkriesenia. Táto svieca sprevádza pokrsteného na životnej ceste. Ona nám ukazuje, kto je pre nás v tmách života pravým svetlom. A zostáva s nami pri ďalších dôležitých životných udalostiach. Pri prvom svätom prijímaní, ale aj vo chvíli zomierania. Tam všade nám svetlo krstnej sviece ukazuje našu zviazanosť s Ježišom. Čo je však najdôležitejšie, zažatá svieca nám chce pripomenúť svetlo Vzkriesenia, ktoré prežiarilo temnoty strachu a smrti. Symbol svetla sa často spomína aj v Biblii. Už v Starom zákone Boh povedal: Buď svetlo a bolo svetlo. V každom z nás svieti vnútorné svetlo, ktoré pochádza od Boha. Aj Ježiš povedal v svojej Horskej reči „Vy ste svetlo sveta“ a na inom mieste: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Boh volá každého človeka, aby ho mohol presvietiť svetlom svojej lásky. Zároveň však od nás žiada, aby sme my samy boli lúčom svetla pre tento svet.

Pomôžme si obrazom horiacej sviece. Každá svieca za to, že horí, že vydáva svetlo a teplo, platí vysokú cenu. Stráca sa. Svetlom pre druhých sa môžeme stať len vtedy, keď budeme ochotní rozdávať sa. Len vtedy sa stanem životodarným svetlom pre druhých, keď budem pripravený obetovať sa. Svetlo a Život odovzdám len vtedy, keď sa obetujem, keď to, čo mám, si nenechám pre seba, ale dám to ďalej.

​Drahí bratia a sestry! Na konci ľudského života je nový začiatok, plný svetla. Keď vyhasnú pozemské svetlá, vzniká nové, večné svetlo. Ľudia, ktorí zažili klinickú smrť, hovoria neraz o tuneli, na konci ktorého videli svetlo. To je to svetlo Božej lásky, večné svetlo, Boh sám, na ktoré budeme vo večnosti hľadieť, ak budeme o to stáť. Keď budete najbližšie zapaľovať na nejakom hrobe sviecu, spomeňte si na tieto slová. Spomeňte si na vašich drahých. Nech vám táto svieca pripomína paradoxnú pravdu o živote: Strácame, aby sme svietili. Zomierame, aby sme žili. Odpočinutie večné daj im, Pane a svetlo večné nech svieti. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.