Spomienka na všetkých verných zosnulých


Drahí bratia a sestry! Po tieto dni navštevujeme cintoríny, aby sme spomínali a modlili sa za našich drahých zosnulých. Je dobré, že máme tento sviatok, lebo sme konfrontovaní s vlastnou smrteľnosťou. A to sa modernému človeku nestáva až tak často. Kedysi bola smrť viac na očiach ako ju máme dnes. Kedysi ľudia umierali doma v kruhu najbližších, dnes väčšina zomrie anonymne v nemocnici. Dokonca aj zdravotnícky personál nehovorí o umieraní, ale o tom, že pacient „odchádza“. Vedomie možnosti zániku však je v každom z nás. Väčšinou si ju uvedomíme až v nejakej krízovej, extrémnej situácii, napr. keď ochorieme. Ľudia dnes zomierajú rovnako často ako kedysi, ale ozajstnej smrť máme na očiach oveľa menej. Zato počítačové hry, kde sa zabíja ako na bežiacom páse alebo akčné filmy s množstvom zabitých ľudí, tie paradoxne pribúdajú. Treba si nám pripomenúť, že smrť je naozaj koncom ľudského života a zároveň okamihom, kedy vstupujeme do večnosti. Niekedy zvykneme zjednodušovať a o ľuďoch, ktorí zosnuli, hovoríme, že odišli do „nebíčka.“ Máme nádej, že je to tak. Ale zároveň musíme vedieť, že jestvuje aj tá horšia možnosť. Pamätajme, že kým žijeme, nikto z nás nemá istotu, že bude spasený. Modlíme sa za to, máme nádej, dúfame, ale istotu, tú nemáme.

Práve na potrebu uvedomiť si fakt tejto neistoty naráža dnešné evanjelium, keď hovorí „Bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.“ Počuli sme podobenstvo o desiatich pannách. Polovica z nich boli múdre a polovicu tvorili nerozumné. Očakávali ženícha, ale polovica z nich nemala olej a tak keď prišla očakávaná chvíľa a všetky panny mali vstúpiť do svadobnej miestnosti, tie nerozumné neboli pripravené. Nemali oleja a dnu sa nedostali. Toto Božie slovo nám hovorí, že všetci sme povolaní k večnému životu v nebeskom kráľovstve. Všetci sme boli vykúpení, všetkých nás Boh miluje, lebo nás povolal k životu. Ale Písmo viac ráz zdôrazňuje, ako napríklad aj dnes, že ak sa budeme správať nerozumne, ak budeme hazardovať s Božími darmi, môžeme sa sami o tento návrat domov, k Bohu, pripraviť. To, čo delilo múdre panny od nerozumných, bol olej. Olej v tomto prípade symbolizuje našu vieru, život v láske, symbolizuje obsah nášho života, naše snaženie žiť podľa prikázania lásky k Bohu a blížnemu, našu schopnosť obetovať sa a prejaviť milosrdenstvo.

Drahí bratia a sestry! Podobenstvo o desiatich pannách je zaujímavé, je poučné, ale je pre nás aj viac ako len starodávnym príbehom? Boh nám cez toto slovo hovorí, aby sme žili svoj život naplno, ale pritom nezabúdali, že jedného dňa skončí a že od toho, ako ho žijeme dnes, závisí naša večnosť. Ľahko sa to hovorí, ťažšie realizuje. Najmä mladí ľudia a stredná generácia, teda ľudia v rozkvete síl neraz podliehajú ilúzii o svojich schopnostiach, preceňujú sa, na druhej strane si volia nesprávne priority a podceňujú vzťah k Bohu i duchovný život. Z jednej strany dá sa tomu rozumieť. Predsa len, keď sme mladí, zdraví a silní, je ľahké uveriť tomu, že to tak bude ešte dlho. Ale nielen evanjelium, i ľudská skúsenosť nás učí, že skutočne nevieme dňa, ani hodiny, preto musíme byť pripravení. Buďme múdri a poučme sa na chybách našich zosnulých predkov. Keď sa po tieto dni za nich budeme modliť, spomínajme na nich v dobrom, ale rovnako uvažujem, čím ich životný príbeh môže byť pre nás poučením alebo povzbudením. Boh chce, aby sme sa správali múdro, nie nerozumne.

Drahí bratia a sestry! V týchto dňoch sú cintoríny plné horiacich sviečok. Vďaka tomuto svetlu pôsobia príjemne, ba až domácky. To svetlo je symbolom našej viery i spomienky na našich drahých zosnulých, ktorí nás predišli do večnosti a spia spánkom pokoja. V týchto dňoch si viac ako inokedy pripomíname vlastnú krehkosť a smrteľnosť. To nie je dôvod k strachu, ale určite k precitnutiu, aby sme si uvedomili, že paradoxne i smrť je súčasťou života. Práve preto, že nevieme, kedy nás Boh povolá, mali by sme si vážiť vlastný život i životy tých druhých. Práve pre túto krehkosť žime svoj život naplno a dávajme druhým zo seba to najlepšie, čo v nás je. A rovnako sa snažme napraviť hriechy, ktoré sme spáchali. Neodkladajme to na neskôr, lebo nevieme, či nám bude darovaný čas.

​Na záver počúvajme, čo hovorí o vzťahu života a smrti Tomáš Kempenský: „Veľmi skoro bude tu na zemi po tebe. Dnes človek je a zajtra zmizne. A keď zíde z očú, chytro zíde aj z mysle. Vo všetkom by si mal konať a myslieť tak, ako by si mal dnes umrieť. Čo nám osoží dlho žiť, keď sa tak málo polepšujeme. Dlhý život nie vždy napráva, ba často hriechy len rozmnožuje. Ak si už niekedy videl umierať človeka, pomysli si, že aj ty pôjdeš tou istou cestou. Nespoliehaj sa na priateľov a príbuzných a snahu o spasenie neodkladaj na budúcnosť, lebo ľudia zabudnú na teba skôr, ako sa nazdávaš. Keď sa teraz sám nestaráš o seba, kto sa bude o teba starať v budúcnosti? Príde čas, keď si budeš žiadať jediný deň alebo hodinu na nápravu, ale kto vie, či dostaneš. Ako si môžeš myslieť, že budeš dlho žiť, keď ani deň nemáš istý!“ Zhromažďuj si nesmrteľné bohatstvá, dokiaľ máš čas!“ Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.