Pápežský primát a neomylnosť v ekumenizme


Dogmatická konštitúcia Prvého vatikánskeho koncilu Pastor Aeternus o katolíckej cirkvi z roku 1870 v prvej hlave „Ustanovenie apoštolského primátu svätého Petra“ o pápežskom primáte píše: „Učíme teda a vyhlasujeme, že podľa svedectiev evanjelia primát jurisdikcie nad celou Cirkvou bezprostredne a priamo sľúbil a udelil Kristus Pán svätému Petrovi apoštolovi…“ V druhej hlave pokračuje: „A tak každý, kto je na tejto Stolici nástupcom Petrovým podľa ustanovenia samého Krista dostáva Petrov primát nad celou Cirkvou.“ Ten istý koncilový dokument definuje aj dogmu o pápežskej neomylnosti: „Keď rímsky veľkňaz hovorí s najvyššou učiteľskou mocou (ex cathedra), t. j. keď v úlohe pastiera a učiteľa všetkých kresťanov so svojou najvyššou apoštolskou autoritou definuje učenie o viere alebo mravoch, ktorého sa má pridržiavať celá Cirkev, vtedy na základe božskej asistencie, ktorá mu bola prisľúbená vo svätom Petrovi, vlastní tú neomylnosť, ktorou chcel mať vystrojenú s voju Cirkev božský Vykupiteľ, keď ona definuje učenie o viere a mravoch.

​Štúdia bola publikovaná in: Viera a život - Roč. 12, č. 3 (2002), s. 274-278. ISSN: 1335-6771

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.