Kedy bude mať pravica svoj denník


Výročie novembrovej revolúcie vo mne evokuje spomienky na začiatky politickej demokracie na Slovensku. Zakladanie prvých politických strán a hnutí, rozmach tlače, volebné plagáty. V roku 1989 som bol siedmakom na základnej škole a tak si na dianie živo spomínam.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vydávali kresťanskí demokrati „Slovenský denník“. Bol to skutočný denník. Už neviem, ako dlho vydržal, ale jeho existencia potešila. Monitoring čítanosti dennej periodickej tlače je pre mňa pohromou. Naposledy som s hrôzou zistil, že najčítanejšie slovenské denníky patria bulváru. Po tejto vedúcej dvojke nasleduje „seriózna“ dvojka s liberálnou orientáciou.

Kedysi moje sympatie patrili najmä denníku SME. Aj dnes je vždy prvý, po ktorom siaham. Ale vnímam ho oveľa kritickejšie. Za čias Karola Ježíka sa v ňom sporadicky objavovala aj hodnotovo konzervatívna agenda, čím si SME získalo popularitu aj u katolíckej inteligencie. Poznám veľa kňazov, ktorí sa ho naučili čítať práve v dobe mečiarizmu. Dnes sa z neho stal liberálny plátok, kde konzervatívne hodnoty takmer nemajú miesto. Koniec koncov, ako vo väčšine slovenských médií. Vzniká tak prázdne pole, nad ktorým visí otáznik.

Dozrel čas, aby sme sa vážne zamýšľali nad projektom konzervatívneho denníka. Som presvedčený, že ak sa v ňom skĺbi profesionalita s vernosťou tradičným hodnotám, rýchlo si nájde čitateľov. Dá sa to. Ako príklad si vezmime .týždeň. Toto periodikum si vybudovalo čitateľskú základňu a je za vodou. Ak kresťan nemusí bulvár a vadia mu proticirkevné, niekedy aj nekultúrne výpady „serióznych“ denníkov, nemá čo vziať do rúk. I keď som si ku SME vybudoval určitý vzťah (veď tam mám aj vlastný blog), niektoré texty o cirkvi alebo kultúrno-etických otázkach vo mne zanechávajú pocit horkosti. A stáva sa to čoraz častejšie.

Sú dva základné spôsoby, ako na to. Môže to byť iniciatíva šikovných jednotlivcov, čo založia pravicový denník, ktorý bude stáť hodnotovo na židovsko-kresťanskej tradícii. Druhou možnosťou je založiť denník s pomocou biskupskej konferencie. Takéto príklady poznáme z Talianska alebo Francúzska. Takto vzniknuté periodikum má svoje limity, avšak môže predstavovať, čo sa týka výberu a spracovania tém reálnu alternatívu voči väčšine. Najmä taliansky príklad, denník L’Avvenire v posledných rokoch kvalitatívne stúpa a ujíma sa tém, ktoré by si inak nikto nevšimol. V našich podmienkach by som uprednostnil prvú alternatívu alebo kombináciu oboch možností.

Keď sa povie konzervatívny denník, mám na mysli periodikum, ktoré bude stáť na myšlienkach hospodárskeho liberalizmu a v kultúrno-etických otázkach na tradičných kresťanských postojoch. Myšlienka nového denníka sa môže zdať utopická, ba nemoderná. Avšak stále platí, že aj v dobe internetu má napísané slovo veľký význam. Všetko to má dva veľké háčiky. Treba nájsť schopného novinára, ktorého táto myšlienka nadchne a pripraví konkurencieschopný tím. Keď sa tak obzerám po Slovensku, nevyzerá to až tak beznádejne. A čo je najdôležitejšie, mali by sme objaviť mecenáša, ktorý uverí tomuto projektu a bude ochotný do neho vraziť nemalé peniaze.

Ak sa budeme na tému pravicový denník dívať len očami zisku, ďaleko nezájdeme. Rozhodne však stojí za to zamyslieť sa nad tým. Dlhodobý efekt z kvalitného pravicového denníka bude určite veľký. Nielen pre kresťanov, nielen pre pravicu, ale pre celé Slovensko. O to práve ide. Informovať, ponúkať riešenia a formovať hodnotové postoje ľudí ináč, než ako sme na to zvyknutí v slovenskej tlači. Toto je môj sen. Neviem, či sa niekedy splní. Som si však istý, že na to máme.

​Publikované: http://www.postoy.sk/node/1216

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.