Keď katolícke médiá vedia nadchnúť


Kultúra a médiá patria k sebe. Život v pluralitnej spoločnosti vyžaduje zodpovednosť a rozlišovanie. Platí to o to viac, že médiá nielen informujú, ale aj interpretujú každodennú realitu. Pre slovenských katolíkov z toho vyplývajú dve veci: naučiť sa kriticky hodnotiť médiá a zároveň používať vlastné komunikačné prostriedky na všetkých úrovniach, aby bolo možné interpretovať realitu v širšom kontexte a v evanjeliovom duchu. Táto úloha nie je ľahká.

Katolícka cirkev v pluralitnej spoločnosti sa často cíti bezmocná a pod tlakom. Vnímať média len ako šíriteľov klamstiev a liberálnej kultúry by znamenalo nevyužiť ich možnosti. Cirkev potrebuje kvalitné a dôveryhodné médiá. Potrebujeme sa učiť s médiami pracovať a správne interpretovať ich posolstvá. Toto nezvládne jeden človek. Žiada sa angažovanosť celej komunity. Systematická práca. Začiatkom deväťdesiatych rokov vznikol v Taliansku projekt (Progetto culturale) s ambicióznym cieľom: vytvoriť čo najlepšie podmienky pre evanjelizáciu kultúry v tom najširšom zmysle slova. Jej súčasťou sú aj médiá. Preto pred pár rokmi prišiel celoštátny denník Avvenire (jeho vydavateľom je Talianska biskupská konferencia - CEI) s projektom Portaparola, ktorého cieľom je zintenzívniť spoluprácu medzi katolíckymi médiami (tlač, TV, rádio, internet) a zaangažovať čo najviac laikov, ktorí ich budú šíriť a naučia sa kriticky hodnotiť akékoľvek mediálne výstupy.

Po niekoľkých rokoch fungovania projektu ľudia z Avvenire zorganizovali v dňoch 24-27.apríla prvý národný konvent v Bibione neďaleko Benátok. Mal som možnosť byť pritom. Asi štyristo delegátov z celej krajiny si vymieňalo skúsenosti. Dobrovoľníci z farností, pracovníci diecéznych týždenníkov, redaktori celoštátnych médií. Že tento projekt nie je "uleteným" výmyslom, dosvedčovala aj prítomnosť bývalého predsedu CEI kardinála Ruiniho či posolstvo toho súčasného predsedu kardinála Bagnasca. S brilantnou teologickou prednáškou vystúpil benátsky patriarcha kardinál Scola. Jednoducho povedané: evanjelizácia kultúry prostredníctvom médií patrí v talianskej cirkvi k najvyšším prioritám.

Bolo zaujímavé počúvať svedectvá dobrovoľníkov z farností, ktorí každú nedeľu predávajú pred kostolom Avvenire či diecézne týždenníky, rozdávajú okopírované články ku aktuálnym spoločenským témam, upozorňujú veriacich na programy v katolíckych médiách, organizujú stretnutia s deťmi, mládežou či rodinami, kde sa učia vnímať médiá kriticky. Bolo potešením vidieť dobrovoľníkov, ktorí pravidelne sledujú, o čom píšu médiá (či už lokálne alebo celoštátne) k rôznym spoločenským témam a majú odvahu reagovať, napísať list, zorganizovať podpisovú akciu. Farár z Bibione don Andrea Vena je jedinečným príkladom, že viera a každodenná realita patria k sebe. Keďže mu chodievam v lete pomáhať, neraz som ho počul v kázni porovnávať, čo píšu o tej istej udalosti Avvenire a napríklad La Repubblica, či odporúčať veriacim, aby čítali katolícku tlač.

Niečo podobné potrebujeme aj u nás. Na Slovensku síce máme viac praktizujúcich veriacich, ale v dlhodobom horizonte sú Taliani z hľadiska vytvorenia podmienok na prežitie viery lepšie pripravení.

Katolícke médiá na Slovensku sa rýchlo vyvíjajú. Otázka znie, či majú správne zvolené priority. Keď som uvažoval nad aplikáciou projektu Portaparola, prvé ma napadli Katolícke noviny. Zdá sa, že pod vedením Mons. Mariána Gavendu prešli riadny kus cesty a zmenili sa k lepšiemu. Treba však priznať, že vzhľadom na aktuálne potreby slovenskej katolíckej cirkvi je to málo. Ich potenciál zostáva nevyužitý. Tento fakt som si uvedomil pri predstave, že by sme mali na Slovensku vytvoriť podobnú sieť dobrovoľníkov (väčšinou ľudia do 35 rokov), ktorí by Katolícke noviny s nadšením ponúkali. Nepoznám štatistiky čitateľov, ale podľa obrazu zo slovenských kostolov je pravdepodobné, že základ tvoria starší ľudia. Našli by sme dosť mladých ľudí, ktorí by dokázali ponúkať Katolícke noviny z vlastného presvedčenia? Preto, že ich zaujali a považujú ich za zaujímavý zdroj informácii?

Mladých čitateľov je skôr pomenej. Dá sa tomu rozumieť. V porovnaní s bežnými týždenníkmi sú graficky nepríťažlivé. Čo je však horšie, niekedy sa zbytočne vyhýbajú spoločenským témam, kde je nevyhnutné nielen informovať, ale najmä formovať. Jeden príklad z Talianska. Pre korektnosť ich nebudem porovnávať s Avvenire, keďže ide o denník, hoci jeho angažovanosť v spoločenských témach stojí za povšimnutie a zohral kľúčovú úlohu pred referendom o asistovanej reprodukcii. Spomeniem týždenník Famiglia cristiana alebo mesačník Messaggero di sant’Antonio. Oba vychádzajú na kvalitnom papieri aspoň na sto stranách a kvalitou spracovania ich možno porovnať s najpredávanejším slovenským bulvárom. Pred nedávnymi parlamentnými voľbami venovali široký priestor politickej situácii. V jednom čísle dokonca osem strán! Iste, nejde o počty. Avšak úlohou Katolíckych novín nemôže byť len ponúkať duchovný pokrm v podobe rôznych príhovorov, ale predovšetkým v duchu talianskeho projektu Portaparola učiť veriacich rozlišovať a interpretovať realitu z pohľadu kresťana. Toto však znamená dávať väčší priestor aktuálnym spoločenským témam a viac pružnosti.

Beriem do úvahy, že obava zo straty starších a sociálne slabších čitateľov je veľká. Chápem aj neľahkú úlohu šéfredaktora, ktorý pravdepodobne čelí rôznym tlakom. Avšak domnievam sa, že dnešná situácia je dlhodobo neudržateľná. Jej výsledkom môže byť úbytok čitateľov a marginalizácia týždenníka. Na jednej strane bude stále hlad po alternatívnych informáciách. A nielen zo strany veriacich. Na strane druhej noviny musia dokázať, že sú pre katolíka skutočnou alternatívou a zdrojom, ktorý ponúka zaujímavé informácie. Podobne ako pred časom redaktori v Avvenire či ďalších katolíckych médiách, aj u nás treba pochopiť, že ak chceme, aby Katolícke noviny boli mienkotvorným médiom a hrali väčšiu úlohu v spoločnosti, mali by sa navonok (čo sa týka spracovania a kvality papiera) podobať bežným týždenníkom. Druhou podmienkou rozvoja je širší záber a aktuálnosť tém.

Som presvedčený, že mnoho veriacich stojí o nebulvárne informácie v kresťanskom duchu. Možno však nenašli alternatívu, ktorá by ich zaujala. Katolícke noviny sú odrazom slovenskej cirkevnej komunity, kde sa viac berie do úvahy „tradičné“ než „moderné“. Pokúsme sa nájsť rovnováhu. Moderný kresťan potrebuje pružné a zaujímavé informácie. Dobre vyzerajúci časopis. Pohľad viery na aktuálne problémy a otvorenú debatu.

Prítomnosť mnohých mladých ľudí na konvente v Bibione ukázala, že aj katolícke médiá vedia byť zaujímavé. Dokážu nadchnúť. Ak sú reálnou alternatívou a ponúkajú čosi naviac. Katolícke noviny majú v podnadpise vetu „tradičné noviny moderného kresťana“. Projekt Portaparola dosvedčuje, že sa to dá. Rozhodne by stálo za to uskutočniť ho u nás doma. V našom najčítanejšom katolíckom týždenníku sa napriek limitom za posledné roky urobilo veľmi veľa. Za to patrí vďaka celej redakcii.

Medzi naliehavé úlohy dneška patrí evanjelizácia kultúry. Vedieť osloviť mladé generácie znamená hľadať k nim cestu, prehodnocovať vlastné postoje a používané prostriedky. Talianski katolíci to už pochopili. Nech sú pre nás príkladom.

​Publikované: http://www.postoy.sk/katolicke_media

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.