Parlament bez kresťanských demokratov?


Dva mesiace pred prezidentskými voľbami sa prebúdza záujem verejnosti o kandidátov. KDH síce podporilo Ivetu Radičovú, do jej otvorenej propagácie sa však nijako nehrnie. Okrem Daniela Lipšica sa nikto z predstaviteľov KDH ku nej vlastne ani nehlási. V situácii, keď sa väčšina konzervatívcov a kresťanských demokratov prikláňa ku prezidentskému kandidátovi Františkovi Mikloškovi, môžu byť slová Pavla Hrušovského, že strana nechá na voličov, komu dajú hlas, prejavom trochu oneskoreného uvedomenia si jednej hlbokej pravdy. Pre tradičných katolíkov je voľba liberála v prvom kole z princípu absolútne neprijateľná. Preto podpora Radičovej v KDH oprávnene nevyvoláva nijaké nadšenie.

Je dobré, že konzervatívni kresťania majú svojho kandidáta. Na druhej strane niet veľa dôvodov k radosti. Ak totiž Mikloško získa v prezidentských voľbách viac ako päť percent hlasov, bude to jasné znamenie, že rozhodnutie KDH v tak zásadnej otázke bolo nesprávne. Keďže ide o kandidáta KDS, ľahko sa môže stať, že pri dobrej komunikácii s voličmi a marketingu sa môže táto, z pohľadu KDH nemalá skupina, stať voličom KDS. Ak by k tomu došlo, je reálne, že v budúcich parlamentných voľbách sa do parlamentu nedostane ani KDH, ani KDS. A tomuto scenáru treba zabrániť.

Zásluhy KDH pri budovaní demokratického Slovenska a boji s mečiarizmom sú nepopierateľné. Dve volebné obdobia v koalícii, ktorá v druhom polčase realizovala veľa potrebných reforiem však spôsobilo, že strana sa viac ako by bolo vhodné, cítila opojená mocou. A vzdávala sa jej len veľmi ťažko. Spomeňme si na neľahký, hoci navonok jednotný odchod z vládnej koalície kvôli zmluve o výhrade vo svedomí; ľútosť niektorých politikov, že predsa len v tej koalícii nezostali či trápne poklonkovanie sa SMER-u v situácii, keď už bolo o všetkom rozhodnuté. Táto schizofrénia bola prirodzene dôsledkom hlbokej vnútornej krízy, z ktorej sa strana dodnes nedostala. Práve naopak, všetko to vyústilo do odchodu viacerých významných politikov do novozaloženej KDS. Prezieravý, a inak veľmi dobrosrdečný predseda KDH sa na druhej strane obklopil ľuďmi, ktorí nie sú v ani v politike ktovieako úspešní, ani v médiách známi. Nemožno sa ubrániť dojmu, že KDH sa pretvorilo na stranu pragmatikov. Ešte niekoľko rokov môže vďaka zásluhám z minulosti táto značka vydržať. Keď však neprestane koketovať s pragmatickým videním sveta a relativizáciou zásadných hodnôt, stane sa z nej buď SDKU II. (čiže liberálnou kresťanskou stranou, ktorú konzervatívni voliči nemusia) alebo úplne zanikne.

Hoci som podporovateľom Františka Mikloška, jeho odchod zo strany spolu s Palkom a ďalšími nepovažujem za šťastné, a už vôbec nie múdre rozhodnutie. Vznik KDS však má aj pozitíva. Otvoril diskusiu o hodnotách, na ktorých má stáť kresťanská demokracia a dal voličom KDH alternatívu. Keďže strany zápasia o toho istého voliča, je táto skutočnosť veľmi dôležitá.

V poslednom období sa kresťanskí demokrati (z KDH i KDS) veľmi snažia, aby ich politika nebola spájaná s Katolíckou cirkvou. Domnievajú sa, že takýto postoj im otvára cestu k novým voličom. Opak je však pravdou. Treba si uvedomiť, že na Slovensku je stále nemálo katolíkov, ktorí berú svoju vieru vážne. V praxi to znamená, že ani vo verejnom živote nie sú ochotní za každú cenu vzdávať sa vlastných životných postojov. Keď sa KDH rozhodlo podporiť Radičovú, nielenže zmarginalizovalo tému ochrany života od počatia po prirodzenú smrť, ale týmto postojom položilo v mysliach mnohých katolíkov veľký otáznik, či strana s takýmito postojmi je ešte kresťanskou stranou. Preto dnes mnohí voliči i členovia KDH otvorene podporujú „odpadlíka“ Mikloška. Ak toto nepochopí Daniel Lipšic, o ktorom sa hovorí ako o nástupcovi Pavla Hrušovského, bude s veľkou určitosťou posledným predsedom KDH ako parlamentnej strany.

Politici KDH i KDS si musia uvedomiť dve základné posolstvá.

1. Katolícki voliči potrebujú politickú stranu, ktorá bude hodnotovo jednoznačne stáť na pozíciách Katolíckej cirkvi. Nemusí to hovoriť verejne. Zámerne nehovorím o voličoch iných kresťanských cirkví, keďže v rámci podpory kresťanskej demokracie predstavujú menšinu. Je neakceptovateľné v prvom kole podporiť kandidáta s opačným pohľadom ako má väčšina kresťanských cirkví na zásadné bioetické otázky. „Našťastie“, odmietavé hlasovanie Ivety Radičovej pri posunutí návrhu zákona o úplnom zákaze potratov do druhého čítania dalo KDH poriadnu facku. Keby si KDH a ich voličov aspoň trochu vážila, bola by sa zdržala hlasovania. Či toto zistenie prinesie v KDH nejakú budúcnosť, ukáže čas.
2. Katolícki voliči potrebujú jednu politickú stranu, nie dve. Rozdelenie je vždy znamením hriechu. O dva roky budú parlamentné voľby. Zachovanie vplyvu kresťanskej demokracie na verejný život je príliš veľkou hodnotou, než aby sme mali právo vylúčiť ju našimi žabomyšími vojnami.

Hlasovanie mnohých voličov KDH v prezidentských voľbách za kandidáta KDS môže paradoxne obe strany zblížiť. Je to cesta k upevneniu hodnôt kresťanskej demokracie. Preto očakávam, že do ďalších parlamentných volieb pôjdu spoločne. Ak politici KDH a KDS nenájdu v sebe dosť pokory, odvahy a veľkodušnosti, kresťanská demokracia sa na Slovensku rýchlo stane okrajovým prúdom, ktorý pre svoju neschopnosť tímovo pracovať a prinášať ovocie nebude už nikoho zaujímať.

http://www.postoy.sk/node/1752

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.