Čo prezradila debata o zmluve


Nedávno som čítal rozhovor s manažérom, ktorý sa venuje reštrukturalizácii firiem. Spomínal na prácu v úspešnej spoločnosti. Prinášala zisky, majitelia boli spokojní. Potom si zavolal audítorov. Z ich diagnózy bol zhrozený. Ale firma sa zmenila a stala ešte lepšou. Úskalia dobrých značiek zhrnul takto: „Čím má firma vyšší zisk, tým ma nižší nábeh na ďalšiu efektivitu. Najťažšie je zefektívňovať práve v organizácii, ktorá je v pluse.“

Tento poučný príbeh mi prichádza na myseľ, keď uvažujem o situácii Katolíckej cirkvi na Slovensku. Po novembri 1989 sa hovorilo o silnejúcej sekularizácii. O náboženskom úpadku, ktorý nás čaká. Postavilo sa veľa nových kostolov. Kritici krútili hlavou a tvrdili, že o pár rokov do nich nebude mať kto chodiť. Štatistiky hovoria, že rastie rozvodovosť, počet detí narodených mimo manželstva. Dlhodobo klesá pôrodnosť a sobášnosť. Na druhej strane posledné sčítanie ľudu ukázalo neobyčajný nárast ľudí, ktorí sa deklarovali ako veriaci. Tento fakt sa stal silným argumentom v komunikácii so štátom.

Ešte stále doznieva diskusia k návrhu zmluvy o uplatňovaní výhrady svedomia. Myslím, že práve na nej je možné najlepšie poznať reálny stav Katolíckej cirkvi na Slovensku. Zmluva sa stala predmetom politického zápasu. Uholným kameňom pre konzervatívcov i liberálov. Debata vyplavila more predsudkov a náboženskej nevedomosti. Trápnosťou zaváňal premiérov železničiar, ktorý odmietne v nedeľu pracovať v rušňovom depe. Absurdne vyznelo v Slovenskom rozhlase tvrdenie Kataríny Závackej, že Katolícka cirkev je zodpovedná za šírenie AIDS v Afrike, lebo nesúhlasí s používaním kondómov. Určite sme vinní aj za úhyn veľrýb vo svetových oceánoch a klčovanie dažďového pralesa.

Dosť však irónie. Predsudky a nevedomosť sa dali očakávať. Treba si však priznať iné. Kresťanské cirkvi sa diskusii o výhrade svedomia príliš nevenovali. Erudovane o nej hovoril bratislavsko-trnavský pomocný biskup Mons. Stanislav Zvolenský. Médiá neraz pozývali k mikrofónu aj hovorcu KBS, Mons. Mariána Gavendu. K vysvetľovaniu pristupoval profesionálne, hoci nie je odborníkom na zmluvu. Po rozpačitej debate v Slovenskom rozhlase som si uvedomil, koľko zaujímavých tém otvorila pripravovaná dohoda. Je zmluva o výhrade svedomia potrebná (okrem dôvodu, že sme sa k nej zaviazali)? Aké sú korene morálky v sekulárnej spoločnosti? Aké miesto patrí cirkvám v Slovenskej republike? Rozširuje navrhovaná zmluva priestor slobody? Aké výhody zmluva krajine ponúka? Príliš veľa otázok a málo odpovedí. Neviem, či kňazi diskutovali na túto tému s veriacimi vo farnostiach. Lebo týka sa predovšetkým laikov. Dokument však odmietla nielen väčšina politikov, ale odporcovia výrazne prevažovali podľa prieskumov aj vo verejnosti.

Ohrdnutá zmluva nastavuje zrkadlo. Po novembrovej revolúcii Katolícka cirkev nezasahovala do verejného života. Ak hovorím o verejnom živote, nemám na mysli len politiku, kde je priamy vplyv cirkví nežiadúci. K znakom jej dnešného pôsobenia patrí, že sa nepodieľa na určovaní spoločenských trendov. Jedinou výnimkou bola snaha zabrániť nedeľnému predaju. Táto iniciatíva však nebola dotiahnutá do konca. Cirkev väčšinou len reaguje na vzniknutú situáciu. Ešte sme neopustili pomyselný priestor, ktorý náboženským spoločnostiam vymedzilo socialistické zriadenie. Toto je aj prípad zmluvy o výhrade svedomia. Nevysvetlili sme, o čo v pripravovanom návrhu vlastne ide. Iniciatívy sa chopili jej odporcovia. Situácia dospela tak ďaleko, že zmluva, ktorá mala rozšíriť priestor slobody a ukázať našu zrelosť v otázkach etiky a demokracie, silne polarizuje spoločnosť. Všetci jej zástancovia sú spájaní s jednou politickou stranou. Obávam sa, že tento stav odsúva jej prijatie do stratena.

Sme pozvaní k pokore a dialógu. História učí, že v spoločenskom neúspechu neraz drieme prameň obnovy. Táto udalosť akoby symbolicky ukončila jednu etapu v živote Katolíckej cirkvi na Slovensku. Spoločnosť nadobúda sebavedomie. Socializmus sa stáva spomienkou. Väčšina mládeže ani netuší, akým smerom sa uberalo Československo pred šestnástimi rokmi. Priaznivo sa rozvíja ekonomika, sme pevnou súčasťou euroatlantických štruktúr. Teraz sa dostáva do popredia zápas o kultúrnu tvár podtatranského priestoru. Hľadanie styčných bodov medzi preferovanou sekularitou a náboženstvom, ktoré prezentujú najmä kresťanské cirkvi. Hlboké kultúrno – hospodárske premeny si žiadajú aj zo strany cirkví podrobnejšiu reflexiu. Táto situácia je výzvou viac sa angažovať vo verejnom živote, podporovať prácu laikov. Oni nenahraditeľným spôsobom uvádzajú ideály evanjelia do praxe. Ak minister pozná sociálnu náuku Cirkvi alebo stojí na strane „kultúry života“, môže urobiť veľa dobrého. Niekedy stačí, ak je spravodlivý a nepodplatiteľný. Bolo by osožné, keby sa katolíci viac angažovali vo verejnom živote. V príprave nových zákonov a ich pripomienkovom konaní, či ako poslanci v zastupiteľstvách a parlamentoch. A boli podporovaní v tomto úsilí hierarchiou.

Katolícka cirkev na Slovensku je kolos, ktorý na prvý pohľad prináša skvelé výsledky. Hlási sa k nemu veľa ľudí. Pútnické miesta zapĺňajú davy. Tisíce detí navštevujú náboženstvo a pristupujú ku sviatostiam. Pohľad z vonku hovorí o úspešnej „firme“. Verejný audit v podobe diskusie o vatikánskej zmluve však odkrýva iné. Ukazuje, že po ľudskej a odbornej stránke je čo zlepšovať. Lebo Boh chce zachrániť celého človeka. Aj s jeho vzťahmi, prácou a spoločenským životom. Tadiaľ vedie cesta do neba. I k človekovi.

​Publikované: Viera a život . - Roč. XVI, č. 3 (2006), s. 21-22 . ISSN: 1335-6771

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.