Keď sa krása (ne)spája s pravdou


Reklama sa tradične spája s krátkou epizódou, či sloganom. Padá sniežik, padá… Kto by si nepamätal to malé dievčatko, ktoré s horlivosťou recitovalo básničku. Alebo staršiu pani v kúpeľoch, čo sa chce zapáčiť „starému“. Scénu, v ktorej zlostne prikladá na oči kolieska uhoriek, si dobre pamätám. Ktovie, či manžel ocení jej námahu. Ak z toho nič nebude, zakotví v posťovni. Tá ešte niečo garantuje. Aspoň v reklame.

Milan Rúfus v jednej básni hovorí, že „všetkého vôkol nás je zdá sa, príliš mnoho“. Svet dvadsiatehoprvého storočia nepatrí k jednoduchým. Žijeme obklopení inteligentnou elektronikou, rozoznáme „Enter“ od „Escape“. Keďže stále pribúdajú nové poznatky, nenájdeme polyhistora. Naše žitie sa rozdelilo do sfér. Na všetko sú špecialisti. Mnohoraké bytia, ktoré nám krížia cestu, volajú po syntéze. Túžime rozumieť priestoru, v ktorom jestvujeme. Preto hľadáme správny kľúč na pochopenie univerza. Čiastočne pritom pomáha reklama. Má informačný charakter. A hoci jej prvou úlohou je priviesť zákazníka k pultu s pokladňou, predstavuje svet v jeho rôznosti. Bez tejto imaginácie by poznanie bolo chudobnejšie. O mnohých službách a produktoch by sme nevedeli. Vtipná a slušná reklama určite neprekáža. Problém vzniká, ak upútavka zavádza, klame alebo propaguje niečo zlé.

Radi sa nechávame unášať svetom audiovizuálnej fantázie. Informácie a zábava prebúdzajú dôveru. Koho by nepotešil úhľadný leták z hypermarketu so stovkami zliav. Na vlastné oči vidíme preškrtnutú cenovku rýchlovarnej konvice a vedľa smiešnu sumičku. No nekúpte ju, keď je taká lacná. Reklamné materiály vzbudzujú ilúziu, že my si vyberáme. Je to len polovičná pravda. V obchodných reťazcoch občas nakúpime zbytočný tovar, ktorý prefíkaní obchodníci predviedli v najlepšom svetle a šupli do správneho regálu. Sme dôverčiví. Necháme sa ľahko oklamať. Archívne mäso s podivným zápachom alebo grilovaná pochúťka po záruke hovoria za všetko. Pri nákupe berieme do úvahy všetky informácie. Aj reklamu, čo nie je zlé. Len treba k pocitom pridať trochu rozumu.

Nevidíme podstatu. Spoliehame sa na zmysly a všetky poznatky s pomocou rozumu vyhodnocujeme. Prezentácia vonkajšku by mala predstaviť podstatu vecí, odzrkadliť ich pravdivosť. Vkusne oblečený manažér pôsobí na rozdiel od neumytého bezdomovca dôveryhodnejšie. Vonkajšok ale nehovorí celú pravdu o hodnote a kvalitách bytia. Ako ľudia stvorení na Boží obraz, určení na večné zdieľanie sa v trojičnom spoločenstve veríme, že pekné znamená vnútorne pravdivé. Ako obyvatelia demokratickej krajiny s voľným trhom sa presviedčame, že skutočnosť je často iná. Obchodníci predávajú tovar po záruke alebo taja jeho nedostatky. Účinok pracieho prášku z reklamy nekorešponduje s realitou. Pri niektorých škvrnách aj z najlepšej košele zostane iba handra.

Reklama odráža podvedomú túžbu človeka po skutočnej kráse. Estetika sa spája s pravdou. Nie všetko, čo je navonok pekné, je aj skutočne pravdivé. Príkladov z praxe poznáme mnoho. Všetci sme už kúpili tovar, ktorý bol iný, ako ho uviedla reklama. Ozajstná krása spočíva vo vnútornej pravdivosti. Netýka sa len vecí, ale najmä ľudí. Životný štýl, používaný slovník, postoj k transcendentnu, vzťah k ľuďom, slušnosť a etiketa. To je naša reklama. Všetci hľadáme vnútorne čestných ľudí, na ktorých sa môžeme spoľahnúť. Ani osudové sklamania a prehry nepochovajú túžbu žiť v pravde. Nebyť oklamaní reklamou.

Nemám rád, keď filmové dobrodužstvo pretrhne farebná upútavka. V tej chvíli sa valí na mňa toľko cudzích svetov! Neberiem ich vážne, často sa pritom dobre pobavím. No možno už zajtra si za zvukov podmanivej hudby do nákupného košíka vložím tovar, ktorý som vlastne ani nechcel. A uverím, že v pominuteľnom svete sa na chvíľu krása spojila s pravdou.

​Publikované: Viera a život . - Roč. XVI, č. 4 (2006), s. 14-15 . ISSN: 1335-6771

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.