Svet vo finančnej kríze


Vážení poslucháči! V posledných týždňoch často počúvame o kríze americkej ekonomiky. Hoci sú Spojené štáty od Slovenska geograficky dosť vzdialené, v globalizovanom svete platí, že zlá správa na jednom konci sveta sa musí nejako odraziť aj inde. Preto aj médiá venujú týmto udalostiam veľkú pozornosť. Nie je maličkosť, keď zbankrotuje veľká banka alebo najväčšia americká poisťovňa. Počiatočné problémy Američanov splácať hypotekárne úvery sa rýchlo preniesli do celej americkej ekonomiky. Recesia spoza oceána sa preniesla aj do Európy. Otvorene sa hovorí o úpadku írskeho hospodárstva. Táto malá krajina bola považovaná za ekonomického tigra v Európskej únií. Dnes v nej rastie nezamestnanosť, ubúda zahraničných investícii. Problémy v Írsku pociťujú aj Slováci. Kým donedávna nebol problém nájsť si prácu aj bez aktívnej znalosti angličtiny, dnes je to takmer nemožné. Hospodárske ťažkosti postihli aj ďalšie európske krajiny. Hovorí sa najmä o Francúzsku a Belgicku. Keď sa do médií dostala informácia o problémoch banky Dexia, spozorneli aj Slováci. Táto nadnárodná spoločnosť pôsobí aj na Slovensku. A hoci jej vedenie sa dušuje, že problémy centrály sa slovenskej pobočky nijako netýkajú, banka sa nevyhla zvýšenému výberu vkladov zo strany fyzických osôb. Netreba sa čudovať. Vidina, že môžeme prísť často o celoživotné úspory, nie je lákavá.

Bankový sektor je založený predovšetkým na dôvere. Kto ju stratí, ten rýchlo môže prísť skoro o všetko. Finančná kríza sa začala v Spojených štátoch, tam sa hľadali aj prvé riešenia. Americký kongres na druhý pokus schválil finančnú injekciu na pomoc ekonomike vo výške sedemsto miliárd amerických dolárov. Svetom preleteli fotografie jasajúcich burzových maklérov. Z morálneho hľadiska však nad týmito udalosťami visí niekoľko veľkých otáznikov. Je správne, aby štát veľkoryso pomáhal súkromnému sektoru a hasil problémy, ktoré nespôsobil? Podnikanie nie je len o zisku, ale aj o znášaní rizík, ktoré by mali byť v zisku nejakým spôsobom zahrnuté. Navyše, manažéri bánk a poisťovní zarábajú sumy, o ktorých sa bežným smrteľníkom ani nesníva. Z jednej strany je iste chvályhodné, že štát sa rozhodol hájiť predovšetkým malých vkladateľov, ktorí zlé rozhodnutia manažmentu nemohli nijako ovplyvniť. Na druhej strane veľkorysá pomoc amerických kongresmanov vyslala podnikateľskému sektoru signál, že sa nemusí správať zodpovedne. Ak totiž dôjde k najhoršiemu, je tu ešte štát, ktorý situáciu zachráni. Druhý otáznik v súvislosti s ekonomickou krízou vyvstáva nad tým, kto nesie za celú situáciu zodpovednosť. Ak sa už štát rozhodol pomôcť, mal jedným dychom hovoriť aj o potrestaní vinníkov. Nie je predsa možné, aby za krach mamutích finančných inštitúcií nikto neniesol zodpovednosť. Keby kríza stála len na chybných rozhodnutiach, ktoré sú súčasťou podnikateľského rizika a vyplývajú aj z ľudskej prirodzenosti, ktorá bola poznačená dedičným hriechom, snáď by sme konštatovali: Snažili sa, ale nevyšlo to. Žiaľ, nie je to tak. Za finančnými problémami stojí predovšetkým chýbajúca etika podnikania a ako správne poznamenal v prvej reakcii štátny sekretár Svätej Stolice, Tarsicio Bertone, nedostatok náboženstva. Ide o celú reťaz klamstiev, podvodov a nečestností. Nie náhodou práve v Spojených štátoch pred pár rokmi vypukol škandál v prípade niektorých audítorských spoločností, ktoré majú zvyčajne veľmi vysoký kredit. Ich úlohou je čo najpravdivejšie popísať na základe prieskumu situáciu konkrétneho podniku, jeho efektivitu, slabiny a zároveň dať návrhy na zlepšenie. Boli však prípady, keď audítor výsledok prikrášlil. Predstavte si, že ste podnikateľom a rozhodujete sa o kúpe akcií. Ak vám audítor v rozpore s realitou popíše firmu ako prosperujúci podnik a vy si akcie kúpite, boli ste oklamaní a vďaka zlému obchodu sa môžete dostať do straty. Keď pritom navyše zamestnávate niekoľko desiatok či stovák ľudí, dôsledkom chybnej investície môže byť aj vaša platobná neschopnosť a v konečnom dôsledku strata pracovných miest. Podvody a klamstvá vo finančnom sektore nielenže ničia, ako všetky hriechy, medziľudské vzťahy a sociálne väzby, ale môžu mať aj nedozerné dôsledky na život spoločnosti. Povedzme si ešte iný príklad. Firma vie, že má problémy a dostáva sa do krízy, ale navonok sa tvári ako vážená inštitúcia. Ba čo je horšie, v tom istom čase klame ľudí reklamou a vyvolávaním dojmu serióznosti bez sprostredkovania pravdivých informácií chce získať nových klientov. Finančný dom Fortis sa v Belgicku a Francúzsku do poslednej chvíle tváril pred verejnosťou ako prosperujúca firma. Len z ničoho nič sa všetci dozvedeli, že má obrovské problémy. Ak by nezasiahli vlády, banka by skrachovala. Zásada hovoriť čo najmenej je síce dobrá, ale takýto postup zo strany manažmentu nemožno nijako ospravedlniť. Neklame totiž seba, ale klientov, ktorí mu vo veľkej dôvere zverujú svoje ťažko zarobené peniaze. Nehovoriť pravdu v tomto prípade je to isté, ako zúčastniť sa na podvode.

Vážení poslucháči! Úloha náboženstva na európskom kontinente je často podceňovaná a je spájaná len so súkromnou sférou. Viera má však aj svoje etické dôsledky. Dnes sa viac ako inokedy ukazuje, že spoločnosť bez dodržiavania morálnych zásad je odsúdená na život v kríze. Potrebujeme však etiku, ktorá človeka prekračuje. Takéto pravidlá dáva iba Boh. Vernosť jeho zákonu ponúka jediné skutočné východisko zo súčasnej finančnej krízy. Zároveň je návodom, ako predísť tým budúcim.

​Odvysielal VRO 9.10.2008 http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=236426

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.