Nad novým školským zákonom


Vážení poslucháči! September v tomto roku nebol len mesiacom začiatku školského roka, ale aj spustením novej školskej reformy. Už dlhší čas bolo zrejmé, že systém výchovy a vzdelávania potrebuje obnovu. O jej potrebe nepochyboval nikto. Systémové zmeny však boli pripravené na poslednú chvíľu. Školský zákon z dielne ministerstva školstva bol parlamentom schválený až v júni. Pedagógovia sa ocitli v neľahkej situácii. Namiesto prázdnin ich čakali týždne mravenčej práce, aby v začínajúcom školskom roku mohli začať po novom. Zmeny sa vážnym spôsobom dotýkajú aj predmetu náboženstvo.

Doteraz sa vyučovalo v každom ročníku základnej školy jednu hodinu týždenne. Avšak štátny vzdelávací program, ktorý nadväzuje na reformu, znižuje minimálnu časovú dotáciu v prvom, ôsmom a deviatom ročníku na pol hodiny. V prvých návrhoch sa dokonca hovorilo, že náboženstvo sa v druhom ročníku gymnázií nemá vyučovať. V tomto roku sa zmeny dotknú len prvákov. Ôsmakov a deviatakov až neskôr. Je pravdou, že školská reforma umožňuje riaditeľom škôl, aby na žiadosť rodičov hodiny náboženstva ešte pridali. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o banálne zmeny. V skutočnosti ide o vážny zásah do vyučovania náboženstva.

Zníženie časovej dotácie v praxi znamená, že žiaci troch ročníkov základných škôl nebudú mať jednu hodinu týždenne ako doposiaľ, ale len polhodiny. Keďže vyučovacou jednotkou je jedna vyučovacia hodina, náboženstvo sa bude vyučovať len raz za dva týždne. Ak pôjde o deň, na ktorý navyše môžu padnúť štátne sviatky, školské výlety či metodický deň, náboženstvo sa v prvom, ôsmom a deviatom ročníku bude vyučovať sporadicky. Ministerstvo školstva tento postup vysvetľuje tvrdením, že rovnaký čas zobralo aj iným predmetom. Avšak je zásadný rozdiel, či polhodinovú časovú dotáciu zoberieme matematike, ktorá sa učí takmer každý deň alebo náboženstvu, ktoré sa vyučuje raz do týždňa. Vec má aj iný rozmer. Náboženstvo je predovšetkým výchovným predmetom. Okrem odovzdávania vedomostí je jeho cieľom pomôcť žiakom a študentom budovať si osobný vzťah s Bohom. Jedna hodina náboženstva za dva týždne znamená, že medzi pedagógom a žiakom nevznikne nijaký vzťah. Systematická práca bude pre veľký časový odstup takmer nemožná.

Školská katechéza v našich krajoch už niekoľko storočí je najúčinnejším nástrojom katechizácie a zároveň pre mnohé farnosti základňou prípravy na pristupovanie ku sviatostiam. Pravidelné hodiny náboženstva v prvom ročníku majú zmysel. Zvlášť v tejto dobe, kde v mnohých rodinách absentuje náboženská výchova. Stretnutia s katechétom v škole sú často jediným spôsobom, ako sa naučiť prežehnať, či ďalšie základné náboženské pravdy. Kým zmenu časovej dotácie v prvom ročníku môžeme obísť s prižmúrením jedného oka, v prípade ôsmakov a deviatkov to však urobiť nesmieme. Ide totiž o vek, v ktorom sa formujú základné životné postoje v rôznych oblastiach. Pre mnohých je to posledná možnosť absorbovať kresťanský pohľad na vzťah muža a ženy, či ľudskú sexualitu. Ak vezmeme do úvahy, že niektoré mimovládne organizácie vyvíjajú tlak, aby sa do školských osnov dostala sexuálna výchova, ktorá navádza k neviazanému pohlavnému životu či zľahčuje problém interrupcií, v tom prípade obmedzenie časovej dotácie predmetu náboženstvo v posledných dvoch ročníkoch základných škôl vyznieva takmer ako sabotáž. Ba do úst sa tlačí legitímna otázka: Nie je obmedzenie vyučovania náboženstva iba začiatkom vytláčania cirkví zo štátnych škôl?

Zdá sa, že štátni úradníci nepoznajú medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckom vzdelávaní z roku 2004. Tento dokument zaručuje vyučovanie náboženstva vo všetkých ročníkoch základných a stredných škôl. Zníženie minimálnej dotácie v troch ročníkoch o polovicu je krokom späť. Zároveň kladie otáznik, či nejde o porušenie medzinárodnej zmluvy. Náboženstvo sa dodnes vo všetkých ročníkoch stredných škôl nevyučuje. Uplatňovanie zmluvy o katolíckom vzdelávaní je teda vážnym problémom. Ako vysvetliť, že Štátny pedagogický ústav si dovolil zostaviť predmetovú komisiu k predmetu náboženstvo a vypracovať štátny vzdelávací program pre všetky cirkvi, pričom nemá žiadnu kompetenciu určiť obsah učiva? Reálne vysvetlenia sú len dve: Buď štátne orgány chcú vyučovanie náboženstva zmeniť na religionistiku alebo sa pokúšajú určiť cirkvám, čo zo svojej náuky majú a čo nemôžu učiť. Ak by úmyslom bolo to druhé, šlo by o zjavné porušenie náboženskej slobody.

Vážení poslucháči! Ak si odmyslime hrubú nevedomosť, je pravdepodobné, že vláda sa pokúša obmedziť pôsobenie cirkví v školskom vzdelávacom systéme. I za cenu porušovania medzinárodnej zmluvy. Obmedzila vyučovanie náboženstva a pokúša sa cirkvám určovať, čo učiť môžu a čo nie. Ak by budúcnosť ukázala, že je to tak, pod priamym vplyvom cirkví by zostali len cirkevné školy. Je preto možné, že si jedného dňa budeme v diecézach vyčítať, že sme tých škôl, keď boli možnosti, nezaložili viac.

​Odvysielal VRO, 23.10.2008; http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=239588

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.