Pápež a exkomunikácia


Vážení poslucháči! Svetové i domáce médiá v posledných dňoch často hovoria o pápežovi. Nezaujal ich príhovor ku svetovému dňu chorých alebo iné posolstvo, ktoré adresuje všetkým ľuďom dobrej vôle ako najvyšší pastier Katolíckej cirkvi. Médiá i niektorí politici obviňujú Benedikta XVI. z podpory človeka, ktorý popiera holokaust.

Celý príbeh začína nevinne. V polovici decembra napísali štyria lefebvristickí biskupi list predsedovi Pápežskej komisie „Ecclesia Dei“ kardinálovi Hoyosovi, kde ho žiadali o prehodnotenie dôvodov trestu exkomunikácie, ktorú na nich v roku 1988 uvalil pápež Ján Pavol II. Spomínaní štyria muži prijali bez súhlasu pápeža biskupskú vysviacku z rúk Mons. Lefebvra, ktorý odmietol prijať Druhý vatikánsky koncil. Nastala schizma, čo nikoho netešila. Mons. Lefebvre vytvoril okolo seba spoločenstvo kňazov, ktorí na seba naviazali tisíce veriacich. Svätý Otec Benedikt XVI. chce toto rozdelenie prekonať. Sňatie exkomunikácie je z jeho strany aktom dobrej vôle a výzvou k dialógu s lefebvristami. Bola sňatá exkomunikácia, ale to neznamená, že títo biskupi sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, ani faktické uznanie Bratstva Pia X., ktoré zastupujú. Sňatie exkomunikácie je len prvým krokom na ceste k jednote. Treba prekonať ešte mnoho prekážok. Celé dianie okolo Bratstva Pia X. by ostalo len vnútornou záležitosťou Katolíckej cirkvi, keby na verejnosť neprenikli názory na holokaust jedného z omilostených biskupov, Richarda Williamsona. Popieranie genocídy židovského národa počas Druhej svetovej vojny nemožno akceptovať. To isté si myslí aj Benedikt XVI., ktorý sa už viac ráz k tejto téme vyjadril, naposledy 31. januára.

Napriek celoživotným jednoznačným postojom Jozefa Ratzingera k tejto otázke viaceré slovenské i zahraničné médiá interpretovali sňatie exkomunikácie z Williamsona ako pápežov súhlas s holokaustom. Pápež prostredníctvom nóty Štátneho sekretariátu zo 4. februára zdôraznil, že o týchto názoroch nevedel. Zároveň mu odkázal, že ak chce v budúcnosti pomýšľať na akúkoľvek cirkevnú funkciu, musí sa antisemitských názorov verejne vzdať. Je preto nespravodlivé, ak médiá vykresľujú Benedikta XVI. ako prinajmenšom fanúšika popieračov holokaustu. Osobitnú kapitolu tvoria politici. Príkre vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na adresu rímskeho veľkňaza boli neuvážené a prišli v nevhodnej chvíli. Niekoľko duchovných vzápätí vyzvalo katolíckych voličov, aby ju v blížiacich sa voľbách ignorovali. Hlasy voličov CSU jej tak v konečnom dôsledku môžu chýbať. Situáciu nakoniec zmiernil telefonát do apoštolského paláca, kde kancelárka spolu s pápežom našli spoločnú reč.

Na Slovensku sa do neopodstatnenej kritiky voči pápežovi najviac zapojil denník SME. Tejto kauze sa venoval niekoľko dní. Najskôr napísal, že „Cirkev rehabilitáciou (Williamsona) popiera morálku (31.1.)“; neskôr, že „pápež dal prednosť jednote cirkvi pred hodnotami (6.2)“ a nakoniec jednému z redaktorov prekážalo, že „Vatikán vopred nevysvetlil svoje pohnútky a nedištancoval sa od Williamsona (7.2.)“ Takéto tvrdenia sú však zavádzajúce. Novinárov nectí, že bez znalosti veci obviňovali pápeža, čím urazili mnohých katolíkov. Pritom práve denník SME má dostatok dôvodov, aby sa voči hlave Katolíckej cirkvi správal slušne. Možno si ešte niektorí pamätníci spomenú na okolnosti jeho vzniku. Vtedy mnohí kresťanskí demokrati bránili právo na slobodu slova. Denník SME v tom čase rovnako konzervatívci i liberáli vnímali ako médium, v ktorom dostávali alternatívne a neskreslené informácie o dianí v spoločnosti. V tom čase sa ho naučili čítať aj mnohí konzervatívci a kresťania. Za éry nebohého šéfredaktora Karola Ježíka sa v ňom dokonca objavovali materiály venované ochrane nenarodeného života. Zloženie čitateľov, ale pravdepodobne aj hodnotová profilácia redaktorov to umožňovali. V súčasnosti sa denník SME profiluje ako liberálny denník. Redaktori majú právo na vlastné názory. Určite by im však nemala chýbať novinárska etika a profesionalita. Písať bez znalosti veci je neprofesionálne. Označiť Benedikta XVI. za človeka, ktorý dáva prednosť jednote inštitúcie pred hodnotami, je neetické. Novinári by si mali uvedomiť, že sňatie exkomunikácie z Richarda Williamsona bez ohľadu na jeho názory na holokaust je legitímnym rozhodnutím Benedikta XVI. a internou záležitosťou Katolíckej cirkvi.

​Vážení poslucháči! Lavína kritiky voči pápežovi má aj svetlejšiu stránku. U veriacich vyvolala vlnu solidarity. Dokonca vznikla medzinárodná petícia na jeho podporu. Posledné udalosti sú výzvou, aby sme si všímali, čo o nás hovoria médiá. Nebojme sa vyjadriť im svoj nesúhlas a bráňme aj na verejnosti hodnoty, ktoré vo svojom osobnom a rodinnom živote považujeme za dôležité.

odvysielané VRO 12.2.2009 http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=265488

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.