Svet potrebuje pokoj


Vážení poslucháči! Začiatok občianskeho roka je už tradične spojený s novoročnými predsavzatiami. Na začiatku novej etapy zvykneme bilancovať a s nádejou hľadieť do budúcnosti. Minulý rok priniesol veľa nepokoja, ale aj svetlá nádeje. Pokoj, rodina a dialóg: to boli veľké témy, ktoré dominovali pontifikátu Benedikta VI. Takto ich označil pri stretnutí s predstaviteľmi vatikánskych úradov v Klementínskej sále Apoštolského paláca. Uplynulé mesiace ukázali, že spolu súvisia. Boli sme svedkami mnohých teroristických útokov, vojny v Libanone i jadrového ozbrojovania zo strany Iránu a Severnej Kórey. Konflikt s islamom po prednáške v Regensburgu ukázal na veľké civilizačné i kultúrne rozdiely medzi štátmi v euroatlantickom priestore a krajinami polmesiaca. Obrat v komunikácii priniesla až návšteva Svätého Otca v Turecku. Jeho pobyt mal byť pôvodne najmä stretnutím s carihradským patriarchom, ktorý je stále formálne považovaný za hlavu ortodoxných cirkví. Predošlé udalosti však boli hodenou rukavicou k medzináboženskému dialógu. Úprimné gestá Svätého otca vytvorili atmosféru porozumenia. Toto všetko je výzvou prehĺbiť tému pokoja aj v tomto roku.

​Ako zdôraznil štátny sekretár Svätej Stolice Tarcisio Bertone v rozhovore pre vatikánsky rozhlas, pokoj v Cirkvi a vo svete je pre pápeža prioritou. Keď Svätý Otec bilancoval uplynulý rok pred ambasádormi z celého sveta, okrem pozitív zvýraznil mnohé vážne problémy, ktoré pretrvávajú a súvisia s pokojom. Pokoj je ovocím spravodlivosti a pravého rešpektovania ľudskej dôstojnosti. Krehkosť spravodlivosti je známa. Na Blízkom Východe sa o ňu usilujú už roky. Ale ukazuje sa, ze bez rešpektovania dôstojnosti ľudskej osoby a vzájomnej veľkodušnosti túžba po spravodlivosti končí v slepej uličke. Nemôže byť pokoj tam, kde ľudia hladujú, sú vystavení ozbrojeným konfliktom, teroristickým činom, nemajú prístup k zdravotníctvu a vzdelávaniu. Ešte stále je na zemi príliš veľa oblastí, ktoré sú a budú z týchto dôvodov ohniskom napätia. Avšak kým národy Afriky a Ázie zápasia s týmito, pre nás, takmer neznámymi problémami, krajiny Západu majú iné starosti. V Európe, ani v Amerike nikto nepochybuje o základných ľudských právach. Ústavné systémy v moderných demokraciách majú vytvorené mechanizmy na kontrolu ich dodržiavania. Napriek tomu z dlhodobého hľadiska sa problém rešpektovania ľudskej osoby javí závažnejší. Kde sa relativizuje pravda o človeku, tam sú v ohrození spravodlivosť i pokoj. V tejto súvislosti Benedikt XVI. vo svojom posolstve k Svetovému dňu pokoja, ktorý sme si pripomenuli 1. januára, hovorí, že ohrozením mieru sú zredukované predstavy o človeku: „Mier zneisťuje aj ľahostajnosť voči tomu, čo tvorí pravú prirodzenosť človeka. Mnohí naši súčasníci popierajú existenciu špecifickej ľudskej prirodzenosti. Pravý a trvalý mier predpokladá rešpektovanie práv človeka.“ V dnešnej dobe sú práva považované za absolútne, ale ich základ, ľudská prirodzenosť, je relatívny.

Zdá sa, že stojíme pre úlohou znovuobjaviť taký koncept ľudskej osoby, ktorý by zodpovedal jej prirodzenosti. Že to nie je ľahké, presviedčame sa o tom každodenne. Viaceré európske krajiny už prijali legislatívu, ktorá umožňuje registrované partnerstvo homosexuálov. Niekde si môžu dokonca adoptovať deti. Týmto smerom sa uberajú aj odporúčania Európskeho parlamentu. Aj na Slovensku prebieha v súčasnosti petícia na podporu zákona o registrovanom partnerstve. Hoci sme stále dosť konzervatívni, aj u nás silnie snaha o liberalizáciu rodinnej politiky. Pokoj je založený na rešpektovaní práv. Práva však musia byť nespochybniteľné. Budú takými, ak budú stáť na pevnom základe, na jasnej koncepcii ľudskej osoby. Toto je úloha kresťanského Západu. Znovuobjaviť človeka, kde nebude problém rešpektovať jeho dôstojnosť a práva. Najmä právo na život od počatia po prirodzenú smrť. Neaktuálnosť tohto problému je len zdanlivá. Ak sme správne nepochopili, kto je človek, nemôžeme jasne zadefinovať jeho práva a nedokážeme rešpektovať jeho dôstojnosť. V konečnom dôsledku na to doplácajú ľudia na okraji spoločnosti. Hladujúce zástupy, obete vojnových konfliktov, chorí bez prístupu k lekárskej službe, deti bez vzdelania.

Vážení poslucháči! Pokoj je Božím darom i našou každodennou úlohou. Tak píše Svätý otec vo svojom posolstve. Na začiatku nového roka stojíme pred výzvou stať sa jeho tvorcami. Potrebuje ho Cirkev i celý svet. K jeho dosiahnutiu môžu výrazne pomôcť medzináboženský a ekumenický dialóg. Odtiaľ je iba na skok k téme náboženskej slobody a tolerancie. Úzka previazanosť medzi pokojom a dialógom sú dôkazom, že aj dnes je náboženstvo fundamentom, bez ktorého je pokoj medzi národmi nemysliteľný.

Odvysielal VRO 11. 1. 2007, http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=112154

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.