Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry!

Keď sa hovorí o večnom živote, ľudia bývajú niekedy v rozpakoch. Čo si vlastne predstaviť pod večným životom? Jednoducho sami cítime, že sú hodnoty, o ktorých si vrúcne želáme, aby vydržali. Môžeme postaviť doma, nadobudnúť majetok a zdedia ho naši potomci. Ale sú aj nemateriálne hodnoty, ktoré majú vytrvať: láska, priateľstvo, dobro, pravda. I keď sme len krehkí a pominuteľní ľudia, odmietame uveriť, žeby všetko to dobro, čo človek vykonal, len tak zaniklo; žeby zanikla láska, ktorú sme dávali druhým; nechce sa nám veriť, žeby všetka tá obetavosť, ktorej sme boli schopní sa stratila kdesi vo veľkom vesmíre. Všetci si želáme, aby po nás niečo zostalo: nielen spomienky, nielen predmety, ktoré nás budú pripomínať. A to, čo zostáva, je láska.


Tieto veľké pravdy si uvedomujeme zvlášť dnes, keď sa lúčime s našou zosnulou sestrou (bratom) X. Keď stojíme pri rakve milovaného alebo známeho človeka, máme nielen plnú hlavu smútku a spomienok. Koniec ľudského života nám totiž pripomína aj našu pominuteľnosť. A keď veríme, že sú duchovné hodnoty, ktoré pretrvajú; ak veríme, že láska je večná, tak vlastne priznávame, že človek nie je len telo, ale má aj dušu. Ona je podstatou našej existencie a je nesmrteľná. Ak je duša pre človeka taká významná, tak to potom znamená, že pre nás nie je nič dôležitejšie, ako získať večný život. Ľudia väčšinou spájajú večný život so životom po smrti. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu vraví: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť aj keď umrie. A nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.“ Ježiš hovorí o večnom živote, ktorý sa začína už teraz. Boh nás stvoril, k nemu sa vraciame. Naše putovanie životom je návratom domov, k Otcovi. V tom spočíva zmysel nášho života: žiť už tu na zemi ako Božie deti v jeho spoločenstve, ktoré v plnosti zakúsime vo večnosti. Naša večnosť skutočne začína už teraz. To nie je to, čo nás čaká až po smrti, ale môžeme ju prežívať už teraz, v týchto hodinách, v týchto dňoch či mesiacoch. Ak ale aj v duchu Ježišových slov z dnešného evanjelia večnosť sa môže pre mňa začať už teraz, ak už teraz môžem žiť v Božom spoločenstve; potom aj môj život sa ani tak nedelí na ten pred smrťou a po smrti, ale na ten, ktorý prežívam s Bohom a bez Boha. Načo by bol človeku dlhý život, ak by ho prežil bez lásky, ak by nebol ochotný konať dobro, obetovať sa, hľadať pravdu a žiť podľa nej.

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Keď si Boh povolá k sebe niekoho nám blízkeho, sme smutní. Taký je údel človeka. Boh nás stvoril, on si nás povoláva naspäť k sebe. Dnes, keď sa lúčime s našou drahou zosnulou sestrou (bratom) X, buďme vďační dobrotivému Bohu za jej život; za všetku lásku, ktorú prejavovala svojim najbližším; za všetku obetavosť. Ak človek dáva pre druhých zo seba to najlepšie, zaslúži si vďaku. V tejto chvíli nech sú naše srdcia naplnené nielen vďakou, ale aj modlitbou. Prosebnou modlitbou, aby čím skôr uzrela Božiu tvár a mohla spočinúť v Božom náručí. Po ľudskom živote nezostávajú iba spomienky. Na väčšinu z nás sa časom zabudne. Spomienky vydržia možno dve tri generácie a zrazu nebude toho, kto by na nás spomínal. Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí, že On je vzkriesenie a život. A kto verí v neho, bude žiť aj keď umrie. Ak si zachováme vieru, ak budeme milovať, ak budeme žiť v nádeji a ochotne konať dobro, potom naozaj neumrieme, ale budeme vzkriesení k večnému životu. Presne ako hovorí sv. Pavol: „láska nikdy nezanikne.“ Buďme vďační Bohu za život našej zosnulej sestry X. Nech je jej život pre nás nielen príležitosťou spomínať na všetko dobré, čo urobila, ale rovnako aj dôvodom k zamysleniu, či žijem tak, či sa starám o svoju dušu tak, aby som mohol získať večný život a jedného dňa sa s čistým svedomím vrátil k nášmu Nebeskému Otcovi. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.