Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2007. Počet strán: 252. ISBN: 978-80-7106-907-2. 


Na prvý pohľad sa zdá, že situácia Katolíckej cirkvi v Českej republike a na Slovensku je diametrálne rozdielna. Štatisticky žije v krajine pod Tatrami viac pokrstených i praktizujúcich. Obe krajiny majú spoločné nielen sedemdesiatročný spoločný štát, ale aj silný sekularizačný proces. Jeho výsledkom je nárast počtu ľudí, ktorí s cirkvou, a často aj s kresťanstvom, majú čoraz menej spoločného. Tento dynamizmus odklonu od náboženstva je badateľný aj na Slovensku. Spoločenské zmeny spojené s premenou kultúrneho a náboženského prostredia prinášajú nové výzvy. Treba priznať, že Katolícka cirkev nebola pripravená čeliť im. Zmeny sú dôvodom na hlbšiu reflexiu, ktorá zreteľne vyžaduje od teológie interdisciplinárny prístup. V postsocialistickej strednej Európe nemáme veľa katolíckych intelektuálov, ktorí by súčasným výzvam rozumeli. Väčšine chýba odvaha k otvorenosti a dialógu. Český sociológ, teológ, filozof a religionista Tomáš Halík patrí k osobnostiam, ktoré sa napriek mnohým ťažkostiam pokúšajú v rahnerovskom duchu o syntézu poznatkov. Halíkova erudícia sa zakladá na dobrej znalosti humanitných vied a citlivom vnímaní znamení časov. Náboženský úpadok nechápe ako problém, ale ako výzvu počúvať s otvoreným srdcom otázky, ktoré si ľudia kladú. Je konvertitom, tajne študoval teológiu a bez verejnosti prijal aj kňazskú vysviacku. Cíti povolanie venovať sa hľadajúcim.

Kniha „Vzdáleným nablízku“ je zbierkou úvah, ktoré vďaka silnému vnútornému náboju, kde provokujú k premýšľaniu, nesú potenciál osloviť široké publikum. Hoci toto dielko vzniklo na objednávku zahraničného vydavateľa, vôbec to neuberá na jeho kvalite. Práve naopak. Sám Halík hovorí, že všetko, čo doposiaľ urobil, bolo skladaním kamienkov pre túto knihu a práve ňou sa začína nová cesta. Bude zaujímavé sledovať, kam na nej zájde.

Obsah knihy sa odvíja od príbehu z Lukášovho evanjelia o Zachejovi (19, 1-10). V postave colníka Zacheja, ktorý si s odstupom obzerá Ježiša, vidí prototyp hľadača pravdy, a teda vlastne aj Boha. Halík vidí v našej spoločnosti tisícky Zachejov, ktorí sa z rôznych dôvodov snažia zachovať odstup od inštitucionalizovaného náboženstva, zároveň objavujú v sebe túžbu po vnútornom živote a možno niektorí z nich časom budú pripravení vykročiť na cestu viery v odovzdaní sa Trojjedinému v cirkevnom spoločenstve. Podľa Halíka Cirkev si týchto ľudí nielenže príliš nevšíma, ale dokonca ich svojou uzavretosťou a nepochopením odrádza. Je zaujímavé (a to nie je len skúsenosť z Česka), že neraz aj neveriaci alebo nepraktizujúci očakávajú, že aspoň Cirkev zostane v tomto rozkolísanom svete morálnou autoritou. O to viac sú sklamaní, ak tomu tak nie je.

Český teológ varuje pred ľuďmi, ktorí sa cítia príliš istí v otázkach viery. V knihe viackrát opakuje, že dnes je vo svete najdôležitejšie nájsť cestu medzi náboženským fundamentalizmom a fanatickým sekularizmom (188). Istota založená na pripravených odpovediach zatvára cestu k otvorenému rozhovoru. Každá odpoveď je v pokušení ukončiť cestu hľadania, čo by aj v prípade viery vyvolávalo dojem, že všetko je jasné. V otázkach viery alebo Cirkvi však ide o dotyk s tajomstvom, kde odpovede nikdy nebudú vyčerpávajúce (27). Treba však dodať, že nekonečný dialóg môže byť za istou hranicou znakom nepripravenosti či neochoty priľnúť k pravde. Rozhovor sa nekoná samoúčelne. Ak dialóg nevedie diskutérov k akceptovaniu záväzku vyplývajúcemu z poznania pravdy, môže sa stať po prekročení istého horizontu prekážkou v ďalšom napredovaní a skončiť v slepej uličke.

Mimoriadnu pozornosť si zaslúžia pasáže, kde Halík vyzýva k „novej teológii oslobodenia.“ Nejde o inšpiráciu marxizmom, ale o reflexiu, ktorá má načrtnúť oslobodenie od istôt v náboženskej oblasti. Táto teológia by mala byť obrátená k západnej civilizácii, kde sa prelínajú fenomén sekularity a moderného sveta (43). Kedysi sa hovorilo, že ak je Cirkev povolaná slúžiť chudobným, mala by sa stať chudobnou. Biedu širokých más pochopili mnohí kňazi a biskupi ako veľkú výzvu. Nielen v Latinskej Amerike. Spomeňme si na robotníckych kňazov vo Francúzsku. Téma chudoby sa odzrkadľuje aj v teologickej tvorbe (napr. Congar). Halík pri pohľade na postmodernú spoločnosť tvrdí, že dnes patrí k plnému nasledovaniu Ježiša Krista „prednostný záujem o ľudí na okraji spoločenstva viery (38).“ Praktizujúci kresťania sú aj na Slovensku napriek štatistikám v menšine. Halíkova výzva všímať si hľadajúcich tak nie je len českou záležitosťou, ani výmyslom jedného intelektuála. Analogicky ku chudobným platí, že Cirkev dokáže osloviť novodobých Zachejov len vtedy, ak si veriaci budú vedomí, že kráčajú na ceste k Bohu, kde niet vyčerpávajúcich odpovedí. Hľadajúca Cirkev dokáže rozumieť hľadajúcim. Inšpirovaný sv. Teréziou z Lisieux sa pýta, či nenastal čas, aby nás „jej duchovná cesta – solidarita s neveriacimi – inšpirovala ako hermeneutický kľúč k novej teologickej reflexii súčasnej spoločnosti (60).“

Sekularizačný proces na Slovensku pokračuje a Katolícka cirkev si hľadá svoje miesto v spoločnosti. Záujem o duchovno neutícha, len nadobúda nové podoby. V každej dobe si človek kladie tie isté otázky, len iným spôsobom. Halíkove úvahy sú veľmi užitočné a podnetné. Učia pokore a otvorenosti vo vedomí, že každý dotyk Boha a Cirkvi je dotýkaním sa tajomstva, ktoré nemá jasné hranice. Toto poznanie vedie ku strate istôt a na všetko pripravených odpovedí. Oveľa dôležitejšia je otázka. Kniha Tomáša Halíka ponúka nevšedný zážitok z cesty po nevyšliapaných chodníčkoch. Autor na ne vedie v nádeji, že zostaneme hľadajúcimi aj po dočítaní poslednej strany.

Publikované: Nové horizonty - časopis pre teológiu, kultúru a spoločnosť. Roč. II (2008), č. 2, s. 102. ISSN: 1337-6535.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.