Slávnosť výročia posviacky Lateránskej baziliky


Drahí bratia a sestry! Keď sa hovorí o chráme, všetci si predstavíme kamennú budovu, kde nájdeme oltár, kríž, obrazy Panny Márie a svätých. Idea chrámu sa v dejinách stále vyvíjala. V Starom zákone čítame, že Izraeliti počas putovania púšťou všade, kde prišli, postavili si tzv. “stánok stretnutia.“ Bolo to miesto, kde boli uložené tabule s Desatorom, čiže archa zmluvy. Do tohto stánku nesmel vstúpiť hocikto, ale len Mojžiš, ktorý sa tam rozprával s Bohom. Kým sa Mojžiš modlil, všetok ľud stál v tichosti pred stánkom a tiež zotrvával v modlitbe. Symbolika stánku stretnutia sa prejavuje neskôr aj v jeruzalemskom chráme, ktorý mal niekoľko nádvorí. Bolo presne stanovené, kto smel vstúpiť do ktorého nádvoria. Tým posledným miestom bola veľsvätyňa, kde bola uložená archa zmluva. Sem mohol vstúpiť len veľkňaz, ktorý mal v tom čase službu. Spomeňme si na otca Jána Krstiteľa, Zachariáša, ktorý práve počas takejto služby v chráme dostal prisľúbenie, že jeho neplodná manželka Alžbeta bude mať syna. A Písmo konštatuje, že keď sa vrátil z tohto miesta a zostal nemý, všetci pochopili, že mal videnie.

Kresťania spočiatku nemali vlastné chrámy. Eucharistiu slávili po domoch. Premenený chlieb, ktorý sa stal Kristovým telom, sa nikde neukladal, ale diakoni ho rozniesli po chorých, ba neraz aj do susedných cirkevných obcí. Postupne, tak ako po Milánskom edikte v roku 313 získali kresťania v Rímskej ríši náboženskú slobodu, začali sa stavať chrámy, teda miesta, ktoré by boli vyhradené len pre Boží kult, kde by sa natrvalo slávila Eucharistia. Bolo to zároveň miesto, kde sa Eucharistia ukladala do svätostánku, podobne ako v izraelskom ľude archa zmluvy do stánku stretnutia. Archa zmluvy stále sprevádzala vyvolený národ, kamkoľvek sa pohol. Keď sa národ usadil v Palestíne, bola natrvalo uložená v jeruzalemskom chráme. Podobne aj Eucharistia v našich chrámoch, ktorá je uložená vo svätostánku, je znamením prítomnosti živého Boha. Preto prvé, čo urobíme, keď vstúpime do chrámu, prežehnáme sa svätenou vodou a kľakneme pred svätostánkom.

V evanjeliu sme počuli o Ježišovi, ktorý v chráme poprevracal predavačom stoly a vyhnal kupcov z chrámu. A jeho učeníci si spomenuli na slová, ktoré sa na neho vzťahovali: „Stravuje ma horlivosť za svoj dom.“ Ježiš chcel, aby chrám zostal posvätným miestom, aby ho ľudia nevnímali len ako miesto zhromažďovania, ale ako posvätné miesto, kde je osobitne prítomný Boh sám. Preto aj my v chráme zachovávame posvätné ticho a snažíme sa vyvarovať každého zbytočného slova. Božie chrámy sú miesta, kde sa k nám prihovára Boh. Tak silne, ako nikde inde. Ježišova horlivosť za chrám má však ešte jeden rozmer. Boh si chce z nás, ktorí patríme Kristovi, postaviť duchovný chrám. To bude možné len vtedy, ak si uvedomíme, že naše telá sú chrámom Ducha Svätého. Ak máme byť chrámom Božieho Ducha, nemôžeme slúžiť hriechu. Ak chceme, aby chrám nášho tela bol vyzdobený, nemôžeme ho znečisťovať zlobou, hnevom, neovládanou žiadostivosťou či pýchou.

​Drahí bratia a sestry! Naše chrámy sú posvätné miesta, kde je prítomný živý Boh. Ježiša stravovala horlivosť za chrám. Toto je príklad hodný nasledovania. Chrám je obrazom komunity, ktorá ho navštevuje. Ak máme radi svoj chrám, snažme sa každý podľa vlastných možností prispieť, aby si toto miesto zachovalo posvätný charakter. Či už tým, že prispejeme na jeho opravu, na výzdobu alebo pomôžeme pri jeho výzdobe a upratovaní. Chrám, v ktorom je prítomný živý Boh, si zaslúži, aby sme sa v ňom správali úctivo a dôstojne. Tento chrám, je totiž obrazom duchovného chrámu, ktorý chce z nás vybudovať Boh sám. Ak sa nedokážeme postarať o tento chrám, ako sa postaráme o oveľa cennejší chrám, ktorým sme my sami? Keď nebudeme dbať o dôstojnosť a čistotu tohto chrámu, ako budeme dbať o čistotu chrámu nášho tela a našej duše? V dnešný sviatok výročia Lateránskej baziliky, ktorá je matkou všetkých chrámov sme vyzvaní, aby sme si uvedomili, čím je náš chrám, ktorý navštevujeme a akí cenní sme pred Bohom my sami, keď si chce z nás vybudovať duchovný chrám. Urobme všetko preto, aby naše vnútro bolo čisté, vyzdobené, pripravené stať sa v každom okamihu príbytkom nášho Pána. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.