Príhovor k absolventom semestra Spoločenstva Ladislava Hanusa 


Milí absolventi semestra, vážení členovia Spoločenstva Ladislava Hanusa, milovaní bratia a sestry! Začnem osobnou skúsenosťou. Počas vianočných sviatkov v rámci dovolenky som sa stretol s mnohými známymi. Už dávno som sa nestretol s toľkým sklamaním a frustráciou. A bez toho, aby som sám túto tému otváral, ľudia sa spontánne pýtali, koho vlastne voliť. Vtedy som porozumel, že sklamanie ľudí, a mám na mysli v tejto chvíli najmä strednú vrstvu, je veľké. Priznám sa, že sa s veľkou nádejou pozerám na absolventov semestra SLH. Mladých ľudí, ktorí boli ochotní vzdelávať sa, a to nielen kvôli sebe, ale aby jedného dňa ako ten dobrý strom z evanjelia priniesli bohaté ovocie i v podobe angažovania sa vo verejnom živote.

Žijeme totiž v časoch niekedy až neuveriteľného zmätku, čo sa týka hodnôt, životných štýlov. Pýtame sa, komu vlastne ešte možno vo verejnom živote veriť. Ak si kladieme otázku, aká je vlastne úloha našich absolventov a v čo dúfame, že naplnia, núka sa jediná odpoveď. Všetci si želáme, aby vďaka vzdelaniu a formácii, ktoré dostali, vnášali do verejného prostredia kresťanský, ba priam katolícky pohľad na usporiadanie nášho života. Avšak táto úloha vôbec nie je jednoduchá, lebo je spojená s dvoma veľkými témami, ktoré našich absolventov presahujú a kde sa žiada spolupráca a angažovanie sa nás všetkých.

Tou prvou témou je nevyhnutnosť obnoviť dôveru v zjavené náboženstvo. Treba totiž otvorene priznať, že napriek vzrastajúcej úlohe náboženstiev vo svete na Slovensku je silne prítomná nedôvera v náboženstvo, ktorá vyplýva z ľahostajnosti a nedôvera v inštitúcie, ktoré ho navonok prezentujú. Rovnako máme obavy používať náboženské argumenty vo verejnej diskusii z obavy, že ich niekto označí za nevedecké alebo sa z nás vysmejú. Tento postoj nie je prítomný len na Slovensku, ale určite má silné pozície v celom západnom svete. Má svoje historické korene a je dôsledkom stáročného vývoja. Kresťanstvo bolo až do osvietenstva jediným a nespochybniteľným jednotiacim prvkom v Európe. Neskôr na starom kontinente prevážil pohľad formovaný francúzskou revolúciou, ktorý v praxi znamenal vytláčanie náboženských prejavov z verejnosti do súkromia. V Európe za dvesto rokov vznikol demokratický systém, hovoríme o liberálnej demokracii, kde najvyššou hodnotou nie je pravda (ako v náboženstve), ale sloboda. Západný svet sa skutočne nachádza v kríze, a nielen vo finančnej, ale aj demografickej a hodnotovej. A všetky tri spolu súvisia. O tom, v akej biede sa nachádzame, svedčí aj fakt, že krajiny Európskej únie sa neboli schopné dohodnúť ani len na zmienke o Bohu v preambule Lisabonskej zmluvy. Inými slovami, špecifikum starého kontinentu spočíva v tom, že jeho „náboženstvom“ sa stal sekularizmus. Avšak i hodnota slobody potrebuje nejakú reguláciu, nemôže byť neobmedzená. Zdrojom jej hraníc a mantinelov je ľudská morálka, ktorá vychádza z uceleného pohľadu na svet. Po niekoľkých desaťročiach života v tomto novom „náboženstve“ možno spolu s nemeckým právnym historikom Ernstom Wolfgangom Bockenfordem konštatovať dve veci: demokratická spoločnosť žije z prameňov, ktoré ona sama vytvoriť nedokáže. A po druhé: sekularizmus nedokázal vyprodukovať také čnosti alebo hodnoty, ktoré by dokázali náboženstvo adekvátne nahradiť. Je teda našou spoločnou úlohou vrátiť dôveru v náboženstvo ako na systém, ktorý ponúka ucelený pohľad na celé univerzum, nehovoriac už o spásonosnom rozmere samotného kresťanstva. I samotný Pán Ježiš musel obnoviť dôveru v náboženstvo tým, že zjavil poslanie, ktoré mal od Otca: priniesť nám, hriešnym ľuďom spásu. Keď toto ohlásil, zároveň zbavoval ľudí falošných predstáv o náboženstve, ktoré v tých časoch spočívali v očakávaní politického mesiáša – osloboditeľa spod Rímskej nadvlády.

Tou druhou témou, ktorá je spojená s vyslaním nových absolventov tohto spoločenstva je očakávanie, že sa budú usilovať a dokážu komunikovať špecificky kresťanské témy, ktoré súvisia s ľudskou prirodzenosťou. A táto úloha je možno ešte náročnejšia ako tá prvá. Ak hovoríme o kresťanoch, ktorí sa angažujú vo verejnom živote, máme na mysli predovšetkým ten politický prúd, ktorý nazývame kresťanskou demokraciou. Nemám v úmysle hovoriť o konkrétnych stranách, len si dovolím položiť otázku, prečo vlastne kresťanskú demokraciu ako praktizujúci katolíci väčšinou uprednostňujeme? Odstraňovať korupciu alebo zefektívniť štátnu správu môže hocikto: pravičiar, liberál i stúpenec ľavice. Ale sú tu niektoré témy a hodnoty, ktoré priamo vyplývajú z Božieho zjavenia a sú pre nás veľmi dôležité. Je to napríklad téma ochrany života, ochrany rodiny a manželstva, ochrana nedele či ochrana náboženskej slobody. Ak hovoríme napríklad o prolife témach, žiaľ, platí, že nositeľov tohto posolstvo verejnom živote je veľmi málo, ba niekedy sa zdá, akoby ich vlastne ani nebolo. Keď teda volíme politikov, ktorí sa deklarujú ako prívrženci kresťanskodemokratického prúdu, robíme tak s nádejou, že okrem tém, ktoré zvládajú aj iní, budú ochotní ísť s kožou na trh aj s témami, ktoré majú okrem odborného aj silne náboženský podtext: ochrana života, témy prolife vo všeobecnosti, výhrada vo svedomí alebo ochrana nedele. Veľmi si želáme, aby sme ako kresťania – katolíci získali v týchto absolventoch ľudí, ktorí budú mať odvahu verejne sa hlásiť a obhajovať aj takéto, z istého pohľadu špecifické témy.

Ladislav Hanus vo svojej knihe „Princípy pluralizmus“ hovorí, že každý extrém volá po opačnom extréme. Tak radikálny liberalizmus 19. storočia vyvolal komunizmus. Kresťanstvo sa v Hanusovom duchu usiluje o pluralizmus, ktorý je integrálny, čiže zjednocuje, rešpektuje rôznorodosť, ale nevzdáva sa primátu pravdy. Jeho z odpovedí na spoločenskú krízu a zápas dvoch extrémov bolo dielo francúzskeho filozofa Maritaina „Integrálny humanizmus“. Dnes sa zdá, že potrebujeme novú syntézu života v modernej spoločnosti, akýsi manuál spolužitia, ktorý by sa stal aktualizovaným integrálnym humanizmom, čo rešpektuje rôznorodosť, zjednocuje, ale nevzdáva sa primátu pravdy.

​Milí absolventi, chcem sa Vám poďakovať za Vašu vytrvalosť a oceniť Vaše úsilie formovať sa. Zo srdca Vám želáme, aby ste boli nielen prínosom pre Spoločenstvo Ladislava Hanusa, ale najmä aby ste sa stali nositeľmi posolstva, že kresťanstvo, ktoré sa stalo kultúrou, mení ľudí i svet k lepšiemu. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.