Sobášny príhovor - júl 2009


Milí snúbenci, bratia a sestry! Najväčšou odlišnosťou človeka od ostatného tvorstva je jeho sloboda. Vyberáme si, ako, kde a s kým chceme žiť; vyberáme si zamestnanie. Od malička počúvame, že budeme mať taký život, ako si ho zariadime. Čiže zjednodušene povedané, žijeme v presvedčení, že úspech alebo neúspech je predovšetkým vecou našej voľby. Sloboda je najväčším darom, ktorý nám Boh daroval a v slobode sa Bohu aj najviac podobáme. Sloboda sa však nevzťahuje len na možnosť výberu zamestnania alebo partnera. Sloboda je zároveň bránou k morálne dobrým alebo zlým rozhodnutiam. Ak sa rozhodneme pre zlo, strácame slobodu a stávame sa otrokmi hriechu.

Na jednej strane sme zvyknutí o všetkom rozhodovať sami a veľmi neradi sa pri takejto voľbe nechávame obmedzovať. Na strane druhej však Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, aby ste šli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.“ Na prvý pohľad tieto slová vyvolávajú dojem, akoby sme touto Božou voľbou prichádzali o vlastnú slobodu. Hneď sa ponúkajú dve otázky: K čomu nás Boh vyvolil a k čomu nás toto vyvolenie zaväzuje? Človek nie je dielom náhody, máme nielen telo, ale aj nesmrteľnú dušu a boli sme stvorení na Boží obraz. Celý život, nech je akokoľvek ťažký alebo zmätočný, je hľadaním tohto Božieho obrazu v nás. Zmietajú nami rôzne pocity, naša myseľ dokáže utiecť do diaľav a predovšetkým dokážeme milovať. Práve v láske vidíme zmysel života a zároveň si uvedomujeme, že nemá hranice. Máme radi, ale nevieme popísať ako veľmi. Láska však nie je len o pocitoch, ale najmä o trvalej túžbe chcieť zo všetkých síl dobro toho druhého. Skutočná láska, tá vždy zaväzuje. K vernosti, obetavosti, priateľstvu.

Ježiš hovorí, že je jeho prikázaním, aby sme sa tak navzájom milovali ako On miloval nás. Kto si uvedomí lásku Boha, ten nedokáže odpovedať inak, len láskou skrze vieru. Boh si nás vyvolil, aby sme celú svoju existenciu prežívali v jeho láske. A že to s nami myslí naozaj vážne, to nám dokázal, keď za nás zomrel na kríži, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a smrti. Láska sa nedá zaslúžiť, láska je darovaná. Boh nám daroval seba samého a našou odpoveďou je viera. Boh nám ju dáva do srdca, aby sme dokázali aj druhých milovať. A osobitne ju vkladá do srdca muža a ženy, aby sa stali manželmi.

Manželstvo uzavreté pred tvárou Cirkvi nie je len spoločenskou udalosťou. Je sviatosťou, čiže pozvaním pre Božieho Syna, aby vstúpil do tohto zväzku a posvätil ho. Takéto manželstvo je sväté a nerozlučiteľné. Manželstvo nie je len rozhodnutím muža a ženy, ale povolaním kráčať cestou života vo dvojici za Ježišom a k Ježišovi. Je to povolanie viesť toho druhého do večnosti. Manželia sú tak sebe navzájom cestou Božej lásky. Boh miluje manžela cez jeho manželku a opačne.

​Milí snúbenci, veľmi sa tešíme vašej prítomnosti pred oltárom. Je to dôkaz, že chcete, aby vaša láska rástla a túžite, aby ju Boh požehnal. Tak ako nám Boh zjavil a daroval seba samého, aj vy ste si navzájom darom. Jedinečným a neopakovateľným. O malú chvíľu uzavriete sviatosť manželstva a budete navždy pred Bohom svoji. Žite v láske a úcte po celý život. Nezabudnite na rodičov, ktorí vás vychovali. Pamätajte na súrodencov a priateľov, ktorí vás sprevádzali. A najmä, usilujte sa stať jeden pre druhého cestou k Bohu. Spoločne kráčajte do večnosti. Spoločne sa modlite, spoločne vychovávajte vo viere deti, ktoré vám Boh daruje. Boh si vás vyvolil, aby ste šli a prinášali ovocie. My všetci, dnes tu zhromaždení, ďakujeme dobrotivému Pánovi, že ste odpovedali „áno“ na toto povolanie. Modlíme sa za vás a budeme vás sprevádzať aj naďalej. Nech vás Boh požehná, aby vaše manželstvo bolo pre vás stálym prameňom radosti, lásky a pokoja. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.