Sobášny príhovor VII.


Milí snúbenci, drahí bratia a sestry! Jedno staré príslovie hovorí: „Keď sa chceš plaviť po mori, pomodli sa; ak ideš do vojny, pomodli sa dvakrát; ale keď sa ideš ženiť, pomodli sa trikrát!“ Táto veta znie vážne i šibalsky zároveň. Jej posolstvo je zrejmé: uzavretie manželstva je vážnou vecou, preto treba prosiť Boha o schopnosť múdro sa rozhodnúť a zároveň uvedomiť si, že tak ako v živote, rovnako aj v prípade manželstva, nevieme predvídať, čo všetko nás stretne v budúcnosti. My sme sa tu zišli, aby sme sprevádzali našich snúbencov na začiatku ich spoločnej cesty životom a vyprosili pre nich od dobrotivého Pána požehnanie pre nasledujúce dni a roky.

Kedy sa vlastne majú mladí ľudia rozhodnúť, že sa vezmú? Je to vtedy, keď ich vzťah dorastie do troch rozmerov: overia si, že sa navzájom povahovo dopĺňajú; poznajú nielen dobré, ale aj zlé vlastnosti toho druhého a po tretie, vyskúšali si, že chyby toho druhého dokážu uniesť. Zamilovanosť by mala trvať tak dlho, až sa premení v lásku, ktorá dokáže na tom druhom jasne vidieť aj chyby a nedostatky. Všetci túžime po intimite, byť blízko toho druhého. Znamená to však otvoriť sa tomu druhému, a preto byť zraniteľný a závislý. Intimitu však nemožno v prípade partnerských vzťahov odlúčiť od záväzku. Vyhľadávanie intimity bez záväzku podnecuje emocionálne a fyzické túžby, ktoré nemôže naplniť žiadny partner. Vzbudzovať v niekom očakávania a potom nedodržať slovo Biblia nazýva klamstvom. Intimita bez záväzku je ako šľahačka bez torty, môže byť síce sladká, ale nakoniec je nám z nej ťažko. Ak teda mladí ľudia nie sú pripravení prehĺbiť svoj záväzok s úmyslom uzavrieť manželstvo, mal by sa intímny vzťah udržať na úrovni priateľstva.

Milí snúbenci, vy ste dokázali prekročiť túto hranicu, preto dnes stojíte pred oltárom a o chvíľu uzavriete sviatosť manželstva. Občiansky sobáš možno absolvovať niekoľkokrát za život, ale katolík v duchu Ježišových slov „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“, sa môže sobášiť iba raz. Čo to ale znamená uzavrieť sviatostné manželstvo? Môžeme ho prirovnať ku trojuholníku, kde vrcholy tvoria on, ona a Boh. Boh je vševediaci, preto iba on má recept na šťastné manželstvo. Cez sviatosť manželstva pozývajú snúbenci Boha medzi seba. Znamená to, že nechcú budovať manželstvo len s vlastnými silami; len s tým, čom oni vedia. Manželstvo, uprostred ktorého je Boh, možno prirovnať ku domu na skale, ktorý má dobré základy. Teraz sa na chvíľu zamyslime nad slovami manželského sľubu. Znie takto: „Ja, M, beriem si, teba, M, za manželku a sľubujem pred Všemohúcim Bohom, že ti budem verným manželom a že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni môjho života.“

V slovách „beriem si ťa“ sú zhrnuté dve veci: odovzdávam sa ti a prijímam ťa, čo znamená, že už nikdy nebudem úplne sám sebe pánom, že už nikdy nebudem môcť robiť rozhodnutia len sám za seba. Musím toho druhého prijať takého, aký je, s dobrými i zlými vlastnosťami, s rodinou i s jeho budúcnosťou, o ktorej nikto nevie, aká bude. Manželský sľub skrátka obsahuje ochotu prijať partnera za akýchkoľvek nepredvídaných okolností. Človek nie je deliteľný. Nemôžeme dve tretiny akceptovať a tú poslednú nechať za dverami. Tu platí zásada: „Buď všetko alebo nič.“ Ďalšia časť sľubu hovorí o láske, úcte a vernosti. Láska k partnerovi sa zdá byť samozrejmosťou, ale ako si vysvetliť úctu v manželstve? Ak niekto stratí voči mne úctu, cítim sa byť ponížený. A vzájomnú úctu v manželstve je možné ľahko stratiť. Pred partnerom sa môžeme zhodiť všelijako: neupravenosťou, klamstvom, zbytočným nariekaním. Čo sa týka vernosti, prostredie, v ktorom sa pohybujeme, vernosti rozhodne nenapomáha, ani ju nerešpektuje. Preto manželia musia dobre pamätať na sľub vernosti. V ďalšej časti budeme počuť: „sľubujem ti, že ťa nikdy neopustím.“ Opustiť človeka nemusíme len fyzicky, ale robíme tak vždy, keď nám jeho starosti začnú byť ľahostajné. Čo sa jednému z partnerov zdá ako maličkosť, to môže byť pre druhého neprekonateľným problémom, preto je potrebné byť všímavý na potreby toho druhého. Tento manželský sľub trvá až do smrti jedného z partnerov. Niesť všetko dobré, s čím sa v budúcnosti stretneme, to nebude ťažké. Ale treba niesť aj to zlé, čo príde. Manželia si nesľubujú lásku a vernosť len dovtedy, kým budú zdraví a krásni, kým budú bohatí alebo spoločensky úspešní, kým bude ten druhý lásku opätovať či kým nenastanú prvé vážne problémy. Tento manželský sľub platí až do smrti jedného z manželov.

​Milí snúbenci! Na jednej strane je tu sľub, ktorý nie je ľahký a bude pre vás celoživotným záväzkom. Na strane druhej je vo vašich životoch prítomná láska, máte ochotu, nechýba vám dobrá vôľa a svojou prítomnosťou v chráme dávate najavo, že chcete, aby vo vašom manželstve bol vždy prítomný aj Boh. Pozývate ho medzi seba. Buďte si istí, že vás nikdy neopustí. Každý deň mu ďakujte za všetky dobrodenia a vyprosujte si jeho požehnanie. My všetci, tu prítomní, máme úprimnú radosť z vášho rozhodnutia žiť spolu ako manželia celý život. Tešíme sa, lebo vy sa tešíte. Som presvedčený, že vás svojou pomocou, priateľstvom i modlitbou, budeme sprevádzať i naďalej. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.