Sobášny príhovor - 09.12.


Milí snúbenci, vážení svadobní hostia, bratia a sestry! Keď sa povie svadba, počujeme trúbenie áut, vidíme more kvetov, veľa blahoželaní a najmä šťastných snúbencov, z ktorých sa čoskoro stanú manželia. Zo sídliska, kde som býval ako dieťa, si pamätám, ako sme vyzerali svadobný sprievod. Všetkých najviac zaujímala nevesta. Muža v obleku vidíme bežne, ale ženu vo svadobných šatách nie. Zvyčajne sa berú len raz za život. Už zo samotného oblečenia snúbencov je zrejmé, že prežívajú jedinečný okamih. A keď sa navyše berú v katolíckom kostole, dávajú najavo, že inštitúcia manželstva má pre nich veľkú cenu a že sa hlásia k tomu, čo Katolícka cirkev hovorí dve tisícročia, totiž že manželstvo je nerozlučiteľné , že si vyžaduje vernosť a obetavosť v akejkoľvek životnej situácii. Preto aj v manželskom sľube počúvame o vernosti v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe, o tom, že sa manželia nikdy nesmú navzájom opustiť, nech by sa dialo čokoľvek a že sa majú milovať a ctiť po všetky dni svojho života.

Tento sľub predstavuje manželskú inštitúciu tak, ako je ona zakódovaná v srdci každého človeka. Všetky kultúry tohto sveta, všetky náboženstvá, dobre chápu, že muž a žena nemôžu žiť spolu len tak, bez záväzkov. Manželstvo je totiž zmluva, ktorú nemožno porušiť bez následkov. Boží Syn, Ježiš Kristus, hovorí, že muž opustí svojho otca i matku a priľne k svojej manželke a budú dvaja jedným telom. Aké je ťažké uvedomiť si hodnotu manželstva v spoločnosti, kde toľko párov žije bez sobáša, kde je toľko nemanželských detí a utilitaristický prístup k životu ktorý končí konštatovaním, že na to, aby som s niekým žil, nepotrebujem predsa papier.

Kresťania takto nikdy rozmýšľať nesmú. Ba neuvažujú tak ani ľudia, ktorí nie sú veriaci, ale vo svojom srdci poznávajú isté mravné normy, ktoré v Cirkvi nazývame prirodzeným zákonom. Ak by sme totiž takto uvažovali, znamenalo by to, že už pre nás nič nie je sväté, že si nectíme ani Božie prikázania a že sme stratili vieru. A ak takto rozmýšľa pokrstený, zvoláva na seba Boží trest. Manželstvo totiž nikdy nebolo len o papieroch. Spomeňme si na mnohých statočných manželov, ktorí stáli pri sebe bok po boku v dobrom i v zlom. Ktorí si dodnes pomáhajú a nelámu nad sebou palicu. Určite by sme takéto manželstvá našli i v našich rodinách. Keby nebolo našich predkov, ktorí si ctili inštitúciu manželstva a vytvorili stabilné prostredie pre výchovu detí, mnohí z nás by tu ani neboli. Máme dôvod byť im vďační a zároveň je to motivácia nasledovať ich konanie. Manželstvo je v Katolíckej cirkvi sviatosťou, určite je zväzkom, uprostred ktorého je sám Boh. Boh manželov posväcuje, On im dáva silu prekonávať prekážky i silu zostať verný manželskému sľubu. Čiže sviatosť manželstva sprostredkúva manželom Božie požehnanie, Božiu priazeň. A čo viac si veriaci človek môže priať ako žiť stále viac v spoločenstve s Pánom.

Manželstvo je zmluva, ktoré nesie so sebou aj záväzky. Je to zmluva, ktorá zaväzuje muža a žena navzájom sa milovať a ctiť. Neochota prijímať záväzky je väčšinou známkou buď nezrelosti alebo vypočítavosti. Avšak láska bez noriem nie je pravou láskou, ale často je vydaná svojvôli a citom, ktoré sa menia. Láska nie je súkromnou záležitosťou, lebo jej úlohou je viesť človeka, aby spolu s ďalšími budoval nejaké spoločné dobro. Manželstvo Boh ustanovil len medzi mužom a ženou, žiaden iný vzťah sa manželstvom z tohto dôvodu nazývať nemôže. Zmluva, ktorú manželia týmto zväzkom vytvárajú, nevytvára len viditeľné puto, ale aj puto morálne, sociálne či právne. Preto si vytvorenie takéhoto puta žiada rozhodnutie a súhlas manželov. Z týchto dôvodov manželstvo nikdy nebude len obyčajným spolužitím. Pravá manželská láska je verná, výlučná a otvorená voči životu.

Milí snúbenci, drahí bratia a sestry! Inštitúcia manželstva prešla v posledných desaťročiach takou devalváciou, aká nemá obdobu. Dnes hádam nie je nič ľahšie, ako odstúpiť od manželskej zmluvy. Akoby ľudia našich čias už nepočítali s utrpením, ktoré si spôsobujú navzájom i svojim deťom. Keďže si mnohí inštitúciu manželstva už nectia, riešia sa už len technické otázky, ako napríklad zrýchlenie rozvodového konania. Manželstvo však nikdy nebolo súkromnou záležitosťou. Je totiž v záujme Cirkvi, spoločnosti i nás samých, aby vznikali manželstvá, ktoré vytvoria dobré zázemie nielen pre samotných manželov, ale aj pre ich deti. Manželstvo sa uzatvára verejne, pred svedkami, je slávnosťou nielen najbližšej rodiny, ale v Cirkvi aj celej farnosti či komunity. Preto sa teším, že sme sa tu zišli v takom hojnom počte a povzbudzujem vás, nezosobášených, aby ste prežili tento okamih v kruhu svojej rodiny, priateľov či celej komunity.

​Aby sme sa stali opravdivými ľuďmi, potrebujeme vzťah, v ktorom nás iný človek príjme takého, akí sme. Manželstvo je preto úsilím o opravdivú lásku. A ako sa s manželským dobrom spája dobro rodiny a tým zasa dobro spoločenstva, tak ochrana a obrana inštitúcie manželstva je požiadavkou spoločného dobra.

Milí snúbenci, drahí bratia a sestry! Na dnešný sviatok Ježiš na kríži odovzdáva apoštola Jána Panne Márii a hovorí jej: „Žena, hľa tvoj syn.“ A jemu zase hovorí: „Hľa, tvoja matka!“ Božia Matka je nielen Ježišovou, ale aj našou matkou. Sme jej deti. Som presvedčený, že aj na príhovor Sedembolestnej Panny Márie bude vaše manželstvo požehnané. Všetci, tu zhromaždení, v tomto starobylom chráme, si veľmi želáme, aby bolo vaše manželstvo miestom, kde bude rásť láska a kde sa budete cítiť dobre. Možno aj váš príklad privedie druhých k presvedčeniu, že inštitúcia manželstva je dôležitá. Kiež by ľudia na vás videli, že záväzok lásku neubíja, ale naopak. Láska vďaka záväzku rastie. Zachovajte si vieru, buďte vďační svojim rodičom a príbuzným za všetko, čo pre vás urobili. Nikdy na nich nezabudnite. A rovnako nezabudnite ani na svojich priateľov. Oni na vás, ako vidíte nezabudli. A pamätajte, že od dnešného dňa už nie ste dvaja, ale jedno telo. Zo srdca Vám želám, aby ste boli dobrými manželmi, ak Boh dá, aj starostlivými rodičmi a aby ste po statočne prežitom živote získali večnú spásu. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.