Presvedčiť, že Boh je

Spomínam si, ako Ján Pavol II. na stretnutí s mládežou v Nitre v roku 1995 vystríhal pred náboženským indiferentizmom. Vzápätí sa mimo prejavu spýtal: „Indiferentizmus. Rozumiete tomu?“ Mladí kričali, že áno.

Snáď v žiadnej dobe nebolo toľko náboženskej ľahostajnosti, ako dnes. Výsledkom sú tisíce ľudí, ktorí síce deklarujú vieru navonok, v skutočnosti však nehrá v ich živote žiadnu rolu.

Keď som študoval na rímskej Gregoriane, jeden z profesorov neustále hovoril o potrebe evanjelizácie kultúry, o nevyhnutnosti pripravovať poslucháčov na hlásanie evanjelia.

Na Západe o tomto probléme vedia už dlho, avšak len teraz vzniklo na úrovni Svätej Stolice nové dikastérium, ktoré sa má zaoberať ohlasovaním evanjelia v sekularizovanej spoločnosti.

Myslím, že nie je nutné písať traktáty o Božej existencii. Avšak život uprostred kultúry praktického ateizmu núti veriacich vynaložiť viac síl na zachovanie vlastnej identity. V tom spočíva sila menšiny.

Ak sa snažíme vyrovnať sa s touto ťažkosťou systematicky, je to plus. Nezabudnime však, že v duchu dogmatickej konštitúcie Prvého vatikánskeho koncilu Dei Filius najlepším garantom vierohodnosti Zjavenia je Boh sám. Určite nájde spôsob, ako priviesť ľudí k sebe.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.