Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 2011


Drahí bratia a sestry! Na Slovensku i vo svete je veľa chrámov zasvätených Panne Márii. Sú venované rôznym udalostiam z jej života alebo nám pripomínajú jej výnimočné vyznačenie. Takto máme začiatkom júla napríklad sviatok Navštívenia Panny Márie, v septembri slávime meno Panny Márie, Sedembolestnú, v decembri jej Nepoškvrnené počatie. Hoci mariánskych sviatkov je skutočne veľa, práve teraz, uprostred leta sa v mnohých farnostiach slávia odpustové slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Ba zdá sa, že tomuto titulu je zasvätených najviac kostolov. Výnimočnosť tohto sviatku spočíva v tom, že prežívame radosť z toho, že Boh si Máriu vzal k sebe z dušou i s telom do neba. Veríme, že Mária bola ešte za života vzatá do neba, že neumrela ako obyčajní smrteľníci. Východná tradícia hovorí nevraví o nanebovzatí, ale o usnutí Panny Márie. I tu si môžeme pripomenúť slová z liturgie svätej omše za zosnulých, kde sa hovorí: „veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma, iba mení.“ Mária mala výnimočnú milosť a bola oslobodená od smrti, tak ako ju my zakusujeme. Tento dar, túto milosť, si veriaci uvedomovali už od počiatku. Dogma o Nanebovzatí Panny Márie patrí medzi najmladšie, ale kresťania vždy verili, že Mária bola vzatá s dušou i telom do neba. Táto viera nebola nerozumná. Lebo veríme len vtedy, keď máme rozumné dôvody pre vieru. Viera bez rozumných dôvodov by nebola vierou, ale slepou dôverou.

A o tom, prečo slávime dnešný sviatok a čo má vlastne znamenať pre nás, hovorí dnešné Lukášovo evanjelium. Úryvok o stretnutí Márie s Alžbetou sme už počuli často, ale vždy nás jeho posolstvo niečím prekvapí, vždy v ňom objavíme niečo úplne nové. Mária v požehnanom stave prichádza za príbuznou Alžbetou. Alžbeta srdcom poznáva, že Máriino dieťa nie je obyčajným dieťaťom, preto zvolá: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ Alžbeta je z pohľadu Svätého Písma prvým človekom, ktorý poznáva, že sa narodí Boží Syn, prisľúbený Mesiáš. Evanjeliá pekne opisujú stretnutie Márie s anjelom, ktorý jej zvestuje, že sa stane matkou Božieho Syna. Mária s pokorou prijíma toto povolanie a hovorí: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Máriin súhlas s Božím plánom je tým rozhodujúcim okamihom, kedy sa začínajú završovať dejiny spásy. Je nesmiernym vyznačením, že Boh si volí úbohého človeka, aby sa podieľal na vlastnej spáse. Ale je ešte väčším vyznačením, že si Všemohúci volí Božiu matku, aby sprostredkovala spásu iným. My, ľudia, nedokážeme ani len popísať, ako veľmi nás Boh vyznačil, keď si zvolil Máriu, aby sa stala Ježišovou matkou. Boh sa stáva človekom, a to potom znamená, že byť človekom je veľkým darom, mať ľudské telo je veľkým darom, lebo človekom bol aj Boh, aj ľudské telo si Boh vzal na seba.

Mária spravila voľbu, ktorá ovplyvnila celé dejiny sveta i náš život. Vďaka jej otvorenému srdcu sa Boh stal človekom. Ten istý Pán si ju na túto úlohu vyvolil a pripravil. Keďže bola vďaka tomuto vyvoleniu uchránená od dedičného hriechu, keďže tak veľkodušne dala aj v našom mene Bohu svoje áno, bola oslobodená od smrti tak, ako ju poznáme my, a bola vzatá s dušou i telom do neba. Božia Matka je tak zo všetkých ľudí, ktorí žili na zemi, najbližšie k stavu našich prarodičov, Adama a Evy predtým, než zhrešili. Dobre si však uvedomme, že veľkosť Božej Matky nebola len v jej vyvolení, ale aj v jej slobodnom rozhodnutí žiť pre Boha, poslúchať ho a napĺňať Boží plán. Keby nebolo jej stretnutia s anjelom a jej slobodného rozhodnutia, dnes by sme neslávili v tomto kostole jej nanebovzatie. Keď totiž slávime jej sviatok, pevne veríme, že slávu, ktorú zakúsila Božia Matka, Boh pripravil všetkým svojim verným. Ak si zachováme vieru a budeme podľa nej aj žiť, máme oprávnenú nádej dúfať, že sa vo večnosti stretneme nielen s Pánom a našimi príbuznými, ale aj s Božou Matkou, Máriou, ku ktorej sa tak často utiekame a ktorá za nás tak často orodovala.

Drahí bratia a sestry! Keď premýšľame nad posolstvom dnešného sviatku, núkajú sa nám dve posolstvá. To prvé hovorí, že Boh ochraňuje a neopúšťa svojich verných. Božia Matka nemala ľahký život, lebo bola svedkom Ježišovho poníženia a potupenia, jeho hroznej smrti. Ale keďže spolupracovala s Pánom a denne si obnovovala svoje sebadarovanie sa Bohu, keď anjelovi povedala „hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“, vďaka tomu ju Boh odmenil nielen nebeskou slávou, ale zároveň ju omilostil a uchránil od smrti v takom zmysle ako ňou musíme prejsť my. Kým to prvé posolstvo smeruje k nádeji a posilneniu viery, to druhé nám hovorí, ako máme žiť, aby sme sa čo najviac priblížili k životu Božej Matky a svätých. Jednoducho povedané, treba spolupracovať s Bohom tak, ako Panna Mária. Čo to ale pre nás znamená v praxi?

Rytmus nášho života je často veľmi rýchly. Je leto, čas dovoleniek, možno najmä stredná generácia nemá toľko povinností, sme v kruhu rodiny a tešíme sa z prítomnosti našich najbližších. Ale sami dobre vieme, koľko námahy, koľko stresu a ťažkostí podstupujeme počas bežných pracovných dní. Niekedy je toho až toľko, až si myslíme, že to nezvládneme. Náš život, ako hovorí aj Sväté Písmo, nestojí len na našej starostlivosti o to, čo budeme jesť a piť a čím sa zaodejeme. My potrebujeme sebareflexiu, potrebujeme mať zmysel života, mať čas na oddych, priateľov, rodinu; potrebujeme mať čas modliť sa a zamyslieť sa. Inými slovami: Ľudský život potrebuje piliere, o ktoré sa vždy môžeme oprieť. Tými vonkajšími môžu byť príbuzní, priatelia. Ale tým najsilnejším vnútorným pilierom je modlitba a prijímanie sviatosti, prostredníctvom ktorých budujem svoj vzťah s Bohom. Som totiž stvorený na jeho obraz. Príbuzní a priatelia mi nemusia vždy porozumieť; všetko im ani nemôžem povedať, ale Boh, ten ma vždy chápe, lebo je väčší ako moje srdce, je dokonalejší, je mojim Otcom. Ak teda chceme byť ako Mária a prinášať vo svojom živote hojné ovocie, nájdime si čas na modlitbu, nájdime si pravidelný čas, aby sme mohli takto posväcovať čas, ktorý nám Boh daroval. Nájdime si čas na návštevu chrámu a prijatie sviatosti, najmä Eucharistie. Toto sú dary, ktoré nás budú vždy posilňovať.

Ale vytvoriť priestor na stretnutie s Bohom je len prvým krokom k tomu, aby sme boli ako Panna Mária. Nájsť si čas na modlitbu je nevyhnutné, lebo Pán sa k nám prihovára najmä v tichosti, uprostred modlitby. Ak by sme si tento priestor nevytvorili, stratili by sme časom citlivosť na duchovné hodnoty a čo je horšie, otupelo by nám svedomie a neuvedomovali by sme si, že sme veľkí hriešnici. Ten druhý krok spočíva v tom, aby sme svoj život zariadili podľa Božieho slova tak, ako Mária. Ak sa denne modlíme, ak čítame Sväté Písmo alebo ho počúvame v chráme či prostredníctvom rádia alebo televízie, sme s ním konfrontovaní. Božie slovo je totiž silné, zasahuje naše srdce, je nám výčitkou. Vďaka tomuto Božiemu slovu poznávame lepšie svoje hriechy, môžeme sa napraviť a zároveň sme citlivejší na všetko, čo je Božie. Mária je nám veľkým príkladom, ako toto slovo počúvať a uvádzať do života.

​Milovaní bratia a sestry! Je veľkým darom, že môžeme sláviť sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Mária je naša matka. Je to starostlivá matka, ktorá robí všetko, aby sme stále žili v Božom spoločenstve. Jej starostlivosť začala vtedy, keď Bohu povedala svoje „áno“. A On jej vernosť odmenil nanebovzatím. Panna Mária je pre nás jedinečným príkladom človeka, ktorý sa úplne podriadil Bohu. Mária počúvala Božie slovo a zachovávala ho, žila podľa neho. Máme radi mariánske sviatky, radi sa modlievame k Panne Márii, lebo cítime, že ľudí nám nikto nerozumie tak, ako ona. Nech v nás dnešný sviatok prebudí veľkú nádej, že Mária za nás oroduje a my raz budeme mať účasť na Božej sláve tak, ako ona. Ale rovnako nech je dnešná slávnosť pre nás povzbudením, aby sme spolupracovali na vlastnej spáse s Bohom, podobne ako to robila ona. Toto je najistejšia cesta k pokojnému, zmysluplnému životu. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.