Slávnosť Všetkých svätých


Drahí bratia a sestry! Slávnosťou všetkých svätých sa začína obdobie, ktoré nám hádam až do Vianoc bude pripomínať vlastnú pominuteľnosť. Aj sama príroda svojim správaním uľahčuje naše premýšľanie. Všade je plno opadaného lístia, kvety už takmer nekvitnú, všetko sa pripravuje na zimu. Ročné obdobia sú obrazom ľudského života. A je dobré, že každý rok si môžeme znova a znova pripomínať náš hlavný cieľ: stretnutie s Pánom. Celé toto obdobie začína slávnosťou Všetkých svätých, a to je radostný sviatok. Je totiž oslavou Boha za ľudí, ktorí žili medzi nami a teraz už hľadia na jeho tvár. Samotné slovo „svätý“ vyvoláva v dnešnej spoločnosti rôzne predstavy. Keď povieme „Nerob zo seba svätého“, chceme vyjadriť, aby sa ten druhý nepretvaroval. Byť svätý vyvoláva dojem, akoby človek bol vytrhnutý z reality života a vlastne sem ani nepatril. Takáto predstava nás neláka, veď chceme svoj život prežívať naplno tu a teraz. Napriek tomu platí, že nič nesväté k Bohu nepríde. Inými slovami: Ak chceme prísť k Bohu, musíme sa stať svätými.

Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu ponúka blahoslavenstvá. V týchto krátkych vetách hovorí, aké vlastnosti má mať svätý. Svätí sú blahoslavení. Svätí sú milosrdní; tí, čo túžia po spravodlivosti a tí, čo šíria pokoj. No zhrnutím všetkých blahoslavenstiev je jedno z nich: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Pri krste dostáva novopokrstený bielu košieľku, na ktorej je vyšité jeho meno, dátum narodenia a krstu. Táto košieľka je symbolom stavu, v akom sa nachádza duša každého človeka pri krste. Je čistá. Má byť našou celoživotnou snahou, aby sme s čistou dušou sa k Bohu aj vracali. Aby sme to dokázali, máme žiť podľa evanjelia, milovať Boha a blížneho ako seba samého. Ak máme už odžité nejaké tie roky a desaťročia, tak dobre vieme, že to vôbec nie je ľahká úloha. Motívom nášho zlého správania sú naše zlé a skazené túžby. Poznáme dobre svoje slabosti. Vieme, ako ubližujeme druhým a zneucťujeme svojim správaním Božiu lásku. Na druhej strane cítime, že zlo nikdy nenaplní ľudské srdce takým trvalým pokojom, ako konanie dobra. Túžby nás môžu vyprovokovať ku konaniu zla. Vedia nás natoľko ovládnuť, že môžeme stratiť všetky zábrany. Chceme uspokojiť svoju túžbu po nejakom materiálnom dobre, chceme niekoho vlastniť alebo túžime po nejakom zmyslovom zážitku a nehľadíme na dôsledky. Keď človek precitne z takéhoto vnútorného ošiaľu a je aspoň kúsok sebakritický, väčšinou sa vo vnútri zahanbí, lebo zistí, že zlyhal. Hriechy nás neurobia šťastnými. Možno chvíľu sa cítime dobre, sme však ďaleko od Pána, stávame sa horšími a pod vplyvom vlastného príbehu prestávame veriť ľuďom dookola a projektujeme do nich vlastné komplexy. Ak nekontrolujeme svoj vnútorný svet, ľahko prejdeme od myšlienok ku skutkom. Ale sme po hriechoch šťastnejší? Ani náhodou. S odstupom je možné uvedomiť si celú ich nezmyselnosť, tú obrovskú prázdnotu, ktorá po nich zostáva a ktorú sa snažíme tak zúfalo zaplniť všetkým možným: vecami, postavením, citmi, emóciami, vzťahmi.

Drahí bratia a sestry! Toto všetko neprežívame len my. Prešli tým aj svätci, ktorých uctievame na našich oltároch. Nemyslime si, že byť svätcom znamená byť bezchybným človekom. Mnohí z nich sa dopustili aj ťažkých hriechov. Dokázali si však uvedomiť, že jediným zmyslom života je Boh a jeho láska, všetko ostatné je len márnosťou. A že svätci mali pevnú vieru, svedčí aj fakt, že mnohí z nich podstúpili v mene viery v tohto Boha, ktorý jediný dáva zmysel každému bytiu, mučenícku smrť. Spoznali nezmyselnosť konania, ktoré človeka vzďaľuje od Boha. Druhou skupinou sú svätci, ktorí i v ťažkostiach života i vo veľmi ťažkých situáciách zostali verní Bohu a usilovali sa žiť čnostne. Medzi nich zaraďujeme aj mnohých našich príbuzných a priateľov, o ktorých dúfame, že už hľadia na Božiu tvár a orodujú za nás. Všetci títo ľudia mali jedno spoločné: museli zápasiť o vlastnú svätosť. Nech sú ich životy pre nás povzbudením, aby sme sa nevzdávali. Keď si uvedomujeme vlastnú hriešnosť a máme obavy o vlastnú spásu, prosme o orodovanie svätých, lebo oni prešli tou istou cestou ako my. Aj oni boli pokúšaní, aj oni neraz padli a hľadali cestu k Bohu. Ak prejavíme dobrú vôľu vrátiť sa k Pánovi, Boh nám dá milosť, aby sa nám to podarilo. Vezme, obrazne povedané „tú špinavú košeľu našich hriechov“ a vyperie ju v krvi svojho Syna, ktorý zomrel na kríži za nás a všetky naše hriechy. Vďaka Ježišovmu vykupiteľskému dielu nám bude odpustené.

​Drahí bratia a sestry! Niet väčšieho realistu ako toho, kto sa usiluje o vlastnú svätosť. Túžba po svätosti nás nevytrhne z ťažkých duchovných zápasov. Nevytrhne nás ani zo sveta, v ktorom žijeme. Avšak vďaka nej získame od Boha silu zachovať si aj v náročných situáciách vlastnú tvár. A keď zhrešíme, rýchlo si uvedomíme svoje zlyhanie a s pokorou sa vrátime k Pánovi. Toto je význam svätosti, toto je zmysel dnešného sviatku. Keď si teda dnes uctievame osobitným spôsobom všetkých svätých, robme tak s túžbou, aby sme jedného dňa medzi nich patrili aj my. Niet väčšieho realistu ako toho, kto sa usiluje o vlastnú svätosť. Premýšľajme o tom zvlášť v týchto dňoch. A prosme všetkých svätých, aby nás, biednych, sprevádzali svojim orodovaním na našej neľahkej ceste životom. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.