Zelený štvrtok I.


Drahí bratia a sestry! Ak ste mali v rodine ťažko chorého človeka, dáte mi za pravdu, že starostlivosť o chorého si vyžaduje veľa fyzických, ale aj psychických síl. Najmä vtedy, ak sa už nedokáže sám o seba postarať a vy ho musíte nakŕmiť, umyť. Apoštol svätý Ján v evanjeliu rozpráva o udalosti, ktorá sa odohrala tesne pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš so svojimi učeníkmi slávil Poslednú večeru, kde ustanovil sviatosť Eucharistie a sviatosť kňazstva. Po večeri nalial vody do umývadla a poumýval učeníkom nohy. Potom im povedal: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja robil vám.“

Veľkonočná večera mala pre Židov veľký význam. Ako sme počuli v prvom čítaní z knihy Exodus, bol to pre nich pamätný deň, ktorí slávili ako sviatok Pána z pokolenia na pokolenie. V ten deň jedli baránka upečeného na ohni a nekvasený chlieb. A len tí, čo si dvere natreli krvou baránka, boli zachránení pred pohromami, ktoré zastihli Egypt. V tú noc, keď Izraeliti prvý raz slávili Veľkú noc, Boh prešiel egyptskou krajinou a usmrtil všetko prvorodené. Preto aj Ježiš a jeho učeníci sa zišli, aby slávili veľkonočnú večeru, aby si pripomenuli veľké zázraky, ktoré vykonal Boh na izraelskom národe, keď ho vyviedol z Egypta. Toto však nebola obyčajná veľkonočná večera. Pri tejto večeri sa Ježiš obetoval pod spôsobom chleba a vína a učeníkom povedal, že vždy, keď budú jesť tento pokrm a piť z tohoto kalicha, zvestujú Ježišovu smrť, kým znova nepríde. Tak sa malo splniť to, čo sme počuli v dnešnom žalme: „V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých“. Každou svätou omšou sa na oltári sprítomňuje Ježišova obeta na kríži a my, kresťania, ju máme všetkým zvestovať. Nábožní Židia sa umývali vždy pred stolovaním. Pán Ježiš však začal tento obrad vlastne ešte počas večere. Tým chcel ukázať svoju pripravenosť obetovať sa, pripravenosť slúžiť. Veď on sám o sebe povedal: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť, a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

Pán Ježiš miloval ľudí do krajnosti. Hoci učeníci pri poslednej večeri ešte netušili, čo ho čaká, on im umýval nohy, aby neskôr viac pochopili zmysel jeho poslania, jeho krížovej cesty a smrti na kríži. Ježiš chcel povedať svojim učeníkom, aby sa vždy navzájom milovali a slúžili si. Lebo služba Bohu i blížnemu patrí k podstate nášho života. A obdivuhodní sú tí, ktorí napriek vlastným problémom, bolestiam a trápeniam, sú schopní iným slúžiť, iným pomáhať a potešovať. Umývať nohy znamená slúžiť bez nároku na odmenu vždy, keď to blížny potrebuje. Umývať nohy znamená slúžiť z lásky, ktorá nepozná medze. Ježiš práve preto umýval svojim učeníkom nohy, lebo ich miloval do krajnosti. A z tej istej lásky podstúpil krížovú cestu.

Drahí bratia a sestry! Nemocnicu pre malomocných v Indii, kde pracovali Misionárky Matky Terézie, raz navštívili hostia z Európy. Keď videli, ako rehoľná sestra starostlivo a ochotne ošetrovala istého pacienta, ktorý bol následkom malomocenstva aj fyzicky znetvorený, jeden z nich povedal: „Túto prácu by som nerobil ani za milión dolárov“. Sestra to počula, obrátila sa k nemu a povedala: „Ani ja“. Táto obetavá žena povedala veľkú pravdu. Je taká práca a sú také veci, ktoré sa nedajú zaplatiť a nemožno ich robiť dlhší čas dobrovoľne z donútenia. Len láska, s ktorou Pán Ježiš kráčal na kríž, aby zomrel za nás, dáva odpoveď na otázku, prečo slúžiť. Len Ježišova láska motivuje a dáva silu konať aj ľudsky nemožné veci. Takú lásku majú v sebe deti, ktoré sa vedia postarať o svojich chorých a nevládnych rodičov. Takú lásku majú v sebe mamy a otcovia, ktorí dokážu v noci hodiny a hodiny bdieť nad svojim chorým synom alebo dcérou. Takú lásku majú všetci tí, čo sa starajú o starých, nevládnych, fyzicky alebo mentálne postihnutých ľudí. Takú lásku má v sebe kňaz, ktorý vstane aj v noci, aby šiel zaopatriť zomierajúceho človeka alebo presedí dlhé hodiny v spovednici ako učiteľ, lekár a sudca.

Všetci, čo sme sa tu dnes, na Zelený štvrtok zhromaždili, potrebujeme mať ducha služby, potrebujeme byť schopní umývať nohy tak, ako Pán Ježiš. K tomu, aby sme to pochopili, potrebujeme Božiu milosť, väčšiu lásku. Len vtedy, ak budeme milovať blížnych do krajnosti bez ohľadu na ich pleť, rasu, náboženstvo, pohlavie, vek alebo spoločenské postavenie, potom budeme schopní sa vždy znížiť, aby sme niekomu umyli nohy, aby sme mu poslúžili.

​Drahí bratia a sestry! Starostlivosť o ťažko chorého pacienta je náročná. Náročná je aj každá skutočná služba. Ak chceme, aby služba priniesla úžitok nám i tomu, komu slúžime, robme ju z lásky. Nech je nám vzorom Pán Ježiš, ktorý v dnešnom evanjeliu povedal: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja robil vám.“ Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.