Biela sobota II.


Drahí bratia a sestry! Dnes vládlo na celej zemi veľké ticho. Zástupy ľudí prichádzali aj v našich kostoloch ku Božiemu hrobu, aby si uctili mŕtveho Ježiša. Stretli sme sa pri jeho hrobe, pobozkali kríž a v tichosti sa modlili. Ten Ježišov hrob nám povedal veľmi veľa. To nebola iba úcta k mŕtvemu Božiemu Synovi. V Ježišovom utrpení sme videli obraz vlastnej krížovej cesty, po ktorej kráčame. V Ježišovom hrobe sme videli aj vlastný hrob, ku ktorému raz budú prichádzať naši príbuzní a známi, aby zapálili sviecu a pomodlili sa. Smrť sa spája s tichom. Tak to bolo aj v Ježišovom prípade. Pochovali ho v skalnom hrobe a zdalo sa, že všetko sa skončilo. Apoštoli sa rozutekali. Nevedeli pochopiť a ani vnútorne uniesť ťarchu všetkého, čo sa stalo. Všetkých sprevádzalo iba ticho a očakávanie.

V tomto tajomnom mlčaní prichádzajú ku Ježišovmu hrobu ženy: Mária Magdaléna a iná Mária. Ešte stále majú pred očami jeho bolestnú krížovu cestu a možno sa z tej bolestnej udalosti ešte nespamätali. O čo viac sú prekvapené, keď Ježiša v hrobe nenájdu. Zjavuje sa im však anjel a vraví im: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.“ Naozaj sa báli. Ak prídeme v živote o to najcennejšie, všetci máme sklon podľahnúť veľkému smútku, ba dokonca zúfalstvu. Nebáť sa znamená aj veriť, že vždy je možné kráčať ďalej. V srdciach apoštolov a spomínaných žien už nezostalo veľa miesta pre nádej. Preto sú slová „Nebojte sa!“ hojivou náplasťou na rany duše. Strach človeka vnútorne zväzuje. Bráni mu slobodne sa rozvíjať. Človek, ktorý sa bojí, si pripadá ako v klietke, z ktorej niet úniku. Keď ženy počuli od anjela o zmŕtvychvstalom Kristovi, boli uchvátené veľkou radosťou a ponáhľali sa zvestovať túto zvesť apoštolom. Strach a smútok sa premenili na veľkú radosť. V ich srdciach zažiarilo svetlo. Tešili sa, že Ježiš žije. Túžili znova stretnúť ho, dotknúť sa ho, počúvať jeho slová. Oni totiž už dávno predtým v ňom spoznali Božieho Syna. Veď kto iný mohol kriesiť mŕtvych; kto iný mohol odpúšťať hriechy a uzdravovať chorých.

Drahí bratia a sestry! Z čoho všetkého sa my, krehkí ľudia, dokážeme radovať! Tešíme sa, keď máme vedľa seba príbuzných a známych, s ktorými nás spája hlboké puto. Radujeme sa z každého stretnutia, v ktorom nám niekto daroval seba. Sme šťastní, ak sa nám v živote darí. Žiaci a študenti sa radujú zo študijných výsledkov, rodičia zo šťastia svojej rodiny. Ale toto naše šťastie a radosť by neboli úplné, keby sme neverili, že má zmysel zápasiť o dobro. Aj my sa trápime s vlastnými slabosťami a hriechmi. Ani v našich rodinách a manželstvách, ani v našej spoločnosti sa všetko nedarí. Musíme si priznať, že to všetko zlo, či už v nás samých, v našich blížnych alebo vo svete, nás oberajú o vieru v ľudské dobro i o nádej. Do tejto našej každodennosti prichádza anjel podobne ako v dnešnom evanjeliu a hovorí nám: „Nebojte sa! Kristus vstal zmŕtvych!“ On na kríži premohol hriech a smrť, preto nemajú posledné slovo. Zmŕtvychvstalý Kristus sa neukázal iba apoštolom. On sa zjavuje aj nám. Vidíme ho v každom človeku, ktorý v nás posilňuje nádej. Každý, kto nás povzbudí, kto nám pomôže alebo kto sa na nás s láskou usmeje, je poslom Zmŕtvychvstalého Krista. A ako sme boli svedkami v predošlých dňoch, za Ježišovým zmŕtvychvstaním je jeho umučenie a krížová cesta.

​Drahí bratia a sestry! Dnešný deň bol naplnený tichom, ale aj veľkým očakávaním. Aj my sme očakávali Kristovo zmŕtvychvstanie. V tejto výnimočnej udalosti hľadáme odpovede aj na vlastné problémy. Pýtame sa: Budem ešte niekdy lepší? Zvládnem slabosti, ktoré ma ovládajú? Bude v našej rodine všetko v poriadku? Neprídem o zamestnanie? Budem mať dobré študijné výsledky? Zmŕtvychvstalý Kristus nám hovorí, že nič nie je nemožné. Kráča nám v ústrety, podobne ako kráčal v ústrety apoštolom. Aj k nám prichádza so želaním pokoja, ktorý nám svet nemôže dať. Nechajme za sebou svoje slabosti a hriechy. To všetko nechajme v hrobe a snažme sa žiť lepším životom. Hovorí sa, že ticho lieči. Možno sme práve v tichu dnešného dňa pri pohľade na Ježišov hrob znova viac pochopili, kým sme a aký je náš život. Nech je pre nás Kristovo Zmŕtvychvstanie prameňom nikdy nekončiacej nádeje. Nech radosť z Kristovho Vzkriesenia nás naplní vnútorným pokojom. Prajem nám všetkým, aby sme v tejto veľkonočnej udalosti načerpali vždy dostatok síl pre ďalší život. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.