Veľký Piatok V.


Drahí bratia a sestry! Evanjeliá nám často ukazujú, akými skutkami si Pán Ježiš získaval sympatie a priazeň mnohých ľudí. Urobil veľa zázrakov, uzdravil chorých, kriesil mŕtvych. Napriek dobru, ktoré urobil, ľudská nenávisť i závisť boli oveľa väčšie. V Božom slove sme počuli, ako rýchlo ho zajali v Getsemanskej záhrade a odviedli ku Kajfášovi. Z pašií si pamätáme na vnútorný boj, ktorý prežíval Pontský Pilát ešte predtým než si umyl ruky a dal ho ukrižovať. V dnešný deň hľadíme so smútkom na kríž, lebo si pripomíname Ježišovo umučenie a ukrižovanie. Keď vidíme zomierať milovaného človeka, v tej chvíli sa nám možno zdá, akoby sa zrútil celý svet. Nevnímame súcit najbližších, iba vlastnú bolesť. Ako môže nežialiť v tejto chvíli moje srdce, keď vidím na kríži visieť Božieho Syna, Ježiša Krista.

Keď si prví kresťania rozprávali o Ježišovi Kristovi, zdôrazňovali dve veci: zomrel a vstal z mŕtvych. Ale už čoskoro sa pýtali „prečo“. Prečo sa to stalo, Prečo Boh trpel? Odpoveď znela: „Za naše hriechy“. Tak sa zrodila veľkonočná viera. Sv. Pavol v Liste Rimanom nás vyzýva veriť v Ježiša, ktorý bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie. Ľudia sa pýtali ďalej: „Prečo zomrel Ježiš za naše hriechy?“ Odpoveď znela: „Zomrel, lebo nás miloval!“ Na túto pravdu ľudia neprišli samy, iba si spomenuli na Ježišove slová, keď povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.“ Ak sa pýtame na dôvod Kristovho utrpenia, odpoveď nám ponúka samotný Ježiš. A táto odpoveď nepripúšťa ďalšie otázky. Ježiš nás miloval. Božia láska nemá žiadne ďalšie „prečo“, je nezaslúžená. Božia láska je nezištná. To je láska, ktorá nežiada nič pre seba. Podobne čítame aj Prvom Jánovom liste: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy (1Jn 4, 10).“ Pán Ježiš trpel, ale trpel slobodne. Slobodne zomrel za nás z lásky. Netrpel náhodne, z nutnosti, z nejakých vonkajších príčin alebo dokonca vinou temných síl. Toto utrpenie nebolo proti jeho vôli.

Božia láska voči človeku má svoje korene už vo večnosti. Boh si nás vyvolil ešte pred stvorením sveta. Pri čítaní Svätého Písma zisťujeme, ako sa Božia láska prejavila v dejinách spásy. Tým prvým prejavom bolo stvorenie sveta a človeka. Aj keď človek svojou neposlušnosťou stratil svoje priateľstvo s Bohom, aj po páde prvých ľudí Adama a Evy, Boh nikdy nenechal ľudí napospas osudu, ale milosrdne nám pomáhal, aby sme ho stále hľadali a našli. Neskôr Boh prebúdzal v izraelskom národe vodcov, prorokov, sudcov, Božích mužov a ženy, ktorí mu pomáhali obrátiť sa k Bohu. Túto pravdu o Božej láske, ktorá sa v dejinách vždy zjavovala, nádherne vyjadril svätopisec v Liste Hebrejom: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.“ Božia láska je láskou matky i láskou otca. Boh sám vyjadruje svoje správanie voči izraelskému národu jedinou vetou: „Miloval som ťa večnou láskou!“ Takáto veta nikdy nezaznela v nijakej filozofii, ani v nijakom náboženstve. Práve dnes, na Veľký Piatok, zisťujeme, že Boh dosvedčil svoju lásku k nám smrťou Ježiša Krista na kríži. V týchto dňoch k nám Boh prehovoril ústami svojho Syna. To je veľký rozdiel oproti minulosti. Ježiš sa už neobmedzuje iba na to, aby rozprával o Božej láske, ako to robili proroci. On je „Božia láska“, lebo „Boh je láska“ a Ježiš je Boh. V Ježišovi k nám Boh už nehovorí zďaleka, ale volá každého z nás po mene a hovorí nám, že nás má rád. Dve veci prezrádzajú, že skutočne milujeme. Prvá vec znamená, že milovanému človeku preukazujeme dobro. Oveľa vyšším prejavom pravej lásky je ochota za milovaného človeka aj trpieť. Dnes sme sa stali svedkami takejto veľkej Ježišovej lásky.

Drahí bratia a sestry! Ježiš Kristus zomrel na kríži za tvoje hriechy, lebo ťa miloval. Čo urobíš, čo povieš, keď si počul, že ťa Boh miluje? Našou odpoveďou nech je láska k Bohu, ktorá sa prejaví v láske k bratom a sestrám. Milujme Boha! Je to prvé a najväčšie prikázanie. „Milujme sa navzájom tak, ako nás Boh miloval!“ Aby sme to dokázali, uverme v Božiu lásku! Ako sa môžeme vzájomne znášať, počúvať, milovať ako ľudia, keď neveríme Božej láske. Nakoľko sme uverili Božej láske, natoľko dokážeme milovať blížnych, natoľko dokážeme odpúšťať, vnášať do rodiny, farnosti, obce, spoločenstva pokoj, láskavosť a dobrotu. Majme pevnú vieru v Božiu lásku! My sa vo svojej ohraničenosti stále budú pýtať: Ako je možné, že zvrchovane dobrý Boh, zatúžil nás nielen stvoriť, ale aj osobne prísť medzi nás a trpieť za nás? Ako je to možné? Pýtajme sa samy seba: Veríme tomu, že nás Boh skutočne miluje? Neveríme dostatočne tejto veľkej pravde. Lebo keby sme tomu verili, hneď by sa všetko pred našimi očami zmenilo – náš život, naše vzťahy, udalosti, veci… Už dnes by sme boli v raji, lebo raj nie je nič iného, len radosť z Božej lásky. Život v tomto svete nám bráni viac uveriť Božej láske. Zažili sme príliš veľa zrád, sklamaní, násilia, nátlaku či nepokoja. Ak sme raz zažili poriadny podraz alebo kopanec; ak sme boli zranení neláskou a nenávisťou iných; bojíme sa milovať a byť milovaní, pretože vieme, aké je to bolestné, keď zistíme, že sme boli oklamaní, podvedení, ponížení. Na osobnej úrovni sme pre svoju nehodnosť v pokušení povedať: „Božia láska je síce krásna, ale nie pre mňa! Ako by Boh mohol milovať niekoho tak hriešneho ako som ja!“ Počúvajme, čo nám na to hovorí Božie slovo: „Aj keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko! (1Jn 3, 20)“

​Drahí bratia a sestry! Ježiš Kristus je tým mužom bolesti, o ktorom hovorí prorok Izaiáš v prvom čítaní. On vzal na seba naše viny. Jeho smrť bola preňho cestou k povýšeniu a nám priniesla záchranu, vyslobodenie a život. Nebojme sa milovať. Uverme v Božiu lásku, aby okolo nás bolo viac milosrdenstva a láskavosti. Moju dobrotu, láskavosť a milosrdenstvo potrebuje moja rodina, moji kolegovia a kolegyne v práci, moji spolužiaci a priatelia. Keď budeme dnes alebo zajtra kľačať pri Božom hrobe, aj my sa pýtajme: „Prečo Ježiš zomrel za moje hriechy?“ Ak zostaneme ticho, vo svojom srdci spoznáme Božiu odpoveď. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.