Zelený štvrtok III.


Drahí bratia a sestry! Všetci rodičia sa tešia zo svojich detí. Od mala pozorujú ich prvé kroky, tešia sa z každého malého pokroku, ktoré urobia. Keď sú deti väčšie, rodičia im pomáhajú s úlohami, dbajú o to, aby im nič nechýbalo. Rodičia sú ochotní sa za svoje deti obetovať. Koľko hodín prebdie mama alebo otec pri posteli chorého dieťaťa. Koľkých vecí sa zriekajú rodičia od mala kvôli svojim deťom. Kto má malé deti, ten nemôže ísť na dovolenku, nemôže sa po večeroch vysedávať po baroch. Rodičia sú ochotní a pripravení sa obetovať, sú ochotní im slúžiť, lebo svoje deti majú rady nadovšetko.

Dnešný deň si pripomíname slávenie Poslednej večere, kedy Ježiš premenil chlieb a víno na svoje telo a učeníkom prikázal, aby stále sprítomňovali túto jeho skutočnú obetu, ktorú on dokonal na kríži, keď za nás zomrel. Pán Ježiš ustanovil sviatosť Oltárnu a poveril učeníkov, aby ju vykonávali. Tak ustanovil sviatosť kňazstva. Jánovo evanjelium, ktoré sme počuli, podrobne opisuje, čo sa vtedy, vo večeradle, naozaj stalo. Samotný Ježiš o obetovaní nielen rozprával, ale aj sám tak konal. Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale aby získal večný život. Ježišova púť na zemi bola misiou lásky. Bola to veľká služba Boha človeku. Vidíme, že Boh ktorý je dokonalý a svätý, neváha urobiť všetko, aby človeka zachránil. A tak On, dokonalý, slúžil nám nedokonalým a hriešnym. V evanjeliu sme počuli, že Ježiš vstal od stola, vzal si plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy. Jeho najbližší sa zháčili. Nikto to nečakal. Najviac sa bránil Peter. Mal pred Ježišom tak veľkú úctu, že mu pripadalo trápne, aby ho On, jeho majster, tak obsluhoval. Až do chvíle, kým Ježiš nepovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou!“ Inými slovami, ak sa ja za vás neobetujem, ak ja svoju službu nedotiahnem do samého konca, ani vy nebudete mať podiel na mojom víťazstve. Nielen učeníci, ale aj my dnes, vidíme v tejto udalosti umývania nôh celú hĺbku a krásu Ježišovho života. Všetko, čo robil, bolo službou pre nás. A každá jeho služba bola vykonávaná nie z povinnosti, ale z lásky.

Drahí bratia a sestry! My chceme mať podiel s Ježišom. Sme mu vďační, že sa za nás obetoval. Že jeho život bol službou konanou z lásky. Kristus nás vykúpil svojou obetou na kríži bez nás, ale nespasí nás bez nás. Aj dnes si sprítomňujeme jeho veľkonočnú obetu. Vtedy vo večeradle, sa slúžila prvá svätá omša, ktorá je tak úzko spojená s Ježišovou krížovou cestou a smrťou na kríži. Vo sviatosti Oltárnej, v Eucharistii sme dostali od Boha nesmierny dar, z ktorého môžeme vo svojom živote čerpať neprestajne. Ježišova veľkonočná obeta je prameňom spásy, ktorý všetci potrebujeme a z ktorého neubúda. Je to najväčší poklad, ktorý máme. Keď sa zhromažďujeme okolo oltára, aby sme slávili a prijímali Eucharistiu, sme Božím ľudom, Cirkvou, s Ježišom Kristom uprostred. A my tak veľmi potrebujeme túto posilu, tento Chlieb večného života. Častokrát sa v živote snažíme, aby sme boli lepší. Máme veľa slabostí, ktoré nás trápia, dopúšťame sa tých istých hriechov a cítime sa bezradní. Sme slabými ľuďmi a mnohé veci nezvládame. Sme náchylní konať zlo a podliehať pokušeniam. Boh nás však nenecháva samých v tomto zápase. Môžeme sa oprieť o jeho lásku, ktorá sa vrcholne prejavila v Ježišovi Kristovi. On prišiel na svet preto, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a smrti. Boh robí všetko preto, aby sme mu patrili a mali dostatok síl premáhať samých seba. Často čerpajme z tohto prameňa spásy, z Eucharistie. Keď prijímame Kristovo telo, zjednocujeme sa s Pánom, žijeme v spoločenstve s ním. Tak nás s Bohom i s našimi bratmi a sestrami spája láska. Lásku nemožno odtrhnúť od služby. Kto miluje, ten aj slúži. Lebo miluje tých, ktorým slúži. Takto robil aj Pán Ježiš. Jeho život bol službou a tento jeho postoj šiel až do krajnosti. Dnes sa premieňa na oltári, umýva učeníkom nohy a o pár hodín zomrie na kríži.

​Drahí bratia a sestry! Každá mama, každý otec, sú vždy pripravení obetovať sa za svoje deti. Pomáhať im, brániť ich od každej škody a nebezpečenstva. Dnešná liturgia Zeleného štvrtku nám pripomína, že takto sa voči nám, hriešnym ľuďom, správa Boh vo svojom Synovi. Pán Ježiš slúžil učeníkom, keď im umyl nohy a dnes slúži aj nám. Aj nám sa dáva. Aj my si sprítomňujeme jeho veľkonočnú obetu. Nech nás dnešné Božie slovo vedie k užšiemu spojeniu s Ježišom. Nech v nás prebudí túžbu žiť v spoločenstve s Pánom. Viac sa modlime, prijímajme sviatosti, slúžme si navzájom. Zo spojenia s Ježišom budeme mať osoh nielen my, ale aj naši blížni. On nám dal príklad, aby ste aj my robili, ako on urobil nám. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.