Zelený štvrtok IV.


Drahí bratia a sestry! Keď pred pár rokmi umieral v Ríme Svätý Otec Ján Pavol II., veriaci, ale aj novinári zisťovali, či ešte rozpráva a ak niečo povedal, komu to adresoval. Svedkovia hovoria, že keď sa zoslabnutý dozvedel, koľko ľudí, najmä mládeže, prišlo na námestie sv. Petra, vtedy povedal: „Hľadal som vás, a vy ste ma našli.“ Tieto slová boli dôkazom, že celý jeho život bol životom pravého duchovného pastiera, ktorý je ochotný aj život položiť za svoje ovce. Keď zomiera milovaný človek alebo sa s niekým lúčime pred ďalekou cestou, visíme mu na perách a citlivo vnímame každé jedno slovo. Mnohí významní ľudia píšu vo vyššom veku spomienky a pamäti, kde chcú zanechať nejaké posolstvo.

Aj dnes sme svedkami jedného testamentu. Ježiš sa spolu s učeníkmi zhromaždil, aby slávili podľa obyčaje otcov veľkonočnú večeru. Bol to okamih, ktorý znamenal veľmi veľa v dejinách židovského národa. Takýmto spôsobom si každý rok pripomínali vyslobodenie z Egypta, z otroctva, Veľkú noc. Zachránili sa len nábožní Židia, ktorí natreli veraje dverí baránkovou krvou. Aj v Poslednú večeru sa odohralo to isté. Tie isté zvyky otcov, všetko ako zvyčajne. A predsa to bolo iné. Okrem Ježiša asi nikto netušil, že táto večera bude naozaj jeho poslednou. Boží Syn síce viackrát naznačoval svoje utrpenie, ale apoštoli mu nerozumeli. Posledná večera sa odohrala blízko sviatkov Veľkej noci, takže mala slávnostný charakter. Učeníci nevečerali s Ježišom prvý raz. Spoločné stolovanie bolo pre nich veľkou udalosťou, neklamným znakom, že Ježiš ich prijíma do svojho spoločenstva. Veľmi si to vážili a boli oveľa vnímavejší na všetko, čo robil a hovoril. V evanjeliách nájdeme veľa príhod, ktoré sú spojené so stolovaním. Ježiš premenil vodu na víno v Káne Galilejskej, niekoľkokrát zázračne rozmnožil chlieb a ryby; stolovanie slúžilo aj ako spôsob komunikácie s hriešnikmi, mýtnikmi či farizejmi. Aj toto stolovanie, o ktorom rozpráva dnešné evanjelium, bolo nezvyčajné: Ježiš, bez toho, aby o tom vedeli, apoštolom dáva posledné pokyny. Zároveň zreteľne naznačuje, čo ho čaká a prečo sa to rozhodol podstúpiť.

​Bol to veľký znak Ježišovej pokory, keď začal umývať učeníkom nohy. Bola to služba, ktorú nik z nich nečakal. Ale zároveň nám tento Ježišov skutok pripomína, ako veľmi dokáže Boh slúžiť človeku; ako sa k nemu skláňa, ako sa pokoruje. Tam zaznel prvý veľký odkaz Zeleného štvrtka: milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Potom prišlo to hlavné: vzal do ruky chlieb a povedal – toto je moje telo. Podobne to urobil aj s kalichom vína – vzal a riekol: toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Takto Ježiš slávil prvú svätú omšu, keď verejne prejavil svoju ochotu obetovať sa za nás. To všetko sa splnilo už o pár hodín, keď ho ukrižovali. Zároveň s týmito slovami dodal: Toto robte na moju pamiatku. Bola to výzva pre apoštolov, ktorých si okolo seba zhromaždil, aby si pripomínali jeho veľkonočnú obetu, jeho vyliatie krvi na kríži. Aj my si dnes sprítomňujeme túto Ježišovu obetu. Cirkev tak robí neprestajne od počiatkov až po dnes prostredníctvom nástupcov apoštolov – biskupov a ich pomocníkov – kňazov. Drahí bratia a sestry! Aj keď si to apoštoli neuvedomovali, Ježiš ukazuje, čo je pre nich naozaj dôležité. Je dôležité, aby v ľudskom spoločenstve vládla láska, dobré vzťahy. Meradlom tejto lásky je Kristus sám. Máme sa tak milovať, ako miloval on nás. Je to ťažké. Máme tak veľa slabostí, predsudkov, hriechov, v každom z nás drieme trocha ješitnosti. Napriek všetkému, je to veľká záverečná prosba, ktorú Ježiš povedal krátko pred smrťou a adresoval ju práve nám. To druhé posolstvo z dnešného evanjelia hovorí, že nikto z nás, naša Cirkev, nemôžeme žiť bez Eucharistie. Naša viera nebude živá, ak si nebudeme sprítomňovať Ježišovu veľkonočnú obetu. Veľmi potrebujeme žiť v spojení s Kristom. Potrebujeme ho prijímať s čistým srdcom, potrebujeme životodarnú modlitbu. A rovnako ako Eucharistiu potrebujeme aj kňazov. Kňazov, bez ktorých by nebolo možné sláviť Eucharistiu. Potrebujeme kňazov, ktorí nám ukážu krásu evanjelia a ukážu nám cestu k Ježišovi. Kňazstvo a Eucharistia sú ako spojené nádoby. Hlavným zmyslom kňazstva je slávenie Eucharistie a ohlasovanie Božieho slova. Preto sa modlime, aby nikde na svete nechýbali kňazi, ktorí budú sláviť Eucharistiu.

Drahí bratia a sestry! Lúčenie je vždy dôvodom, aby sme si viac všímali posledné slová. Ježišova posledná večera je jeho testamentom, ktorý je adresovaný aj nám. Ježiš hovorí, že túži, aby sme zostali v jeho spoločenstve, aby sme si sprítomňovali jeho veľkonočnú obetu, čiže aby sme často prijímali Eucharistiu. Zároveň nás prosí, aby sme napriek slabostiam zlomili všetky bariéry, ktoré nás rozdeľujú a mali sa tak radi, ako nás on miloval. Nech nás atmosféra Zeleného štvrtka vedie k premýšľaniu nad tým, čo je pre nás ako veriacich naozaj dôležité. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.