Veľký Piatok IV.


Drahí bratia a sestry! Kríže sú bežnou súčasťou nášho života. Sú ich plné cintoríny, máme ich zavesené vo svojich domoch, možno nosíme krížik na retiazke. Kríž však nie je len nejakou dekoráciou. Práve dnes, na Veľký piatok, sa ukazuje skutočná tvár kríža. Je to nástroj, na ktorom zomrel Pán Ježiš. Kus dreva, na ktorom v staroveku trestali zločincov tým najťažším spôsobom. Ježiš nebol prvý ani posledný, kto zomrel na kríži. Spomeňme si z dejepisu napríklad na povstanie otrokov pod vedením Spartaka. Keď ich Rimania nakoniec porazili, dali ukrižovať všetkých zajatcov pozdĺž jednej z hlavných rímskych ciest Via Appia. Tá cesta južne od Ríma dodnes stojí. Vtedy Rimania ukrižovali stovky otrokov. Na ich ukrižovanie si však nespomíname, na Ježišovo áno. Čím bol teda Ježišov kríž iný? Prečo si ho s takou veľkou bázňou uctievame?

V dnešnom Jánovom evanjeliu sme počuli podrobnú správu o posledných udalostiach Ježišovho života. Mohli sme sledovať každý Ježišov krok z Getsemanskej záhrady ku Annášovi, potom ku veľkňazovi Kajfášovi a nakoniec k rímskemu miestodržiteľovi, Pontskému Pilátovi, ktorý ho dal odsúdiť na smrť. Ježiš bol vydaný Rimanom, lebo veľkňazi a farizeji ho neprijali. Neuverili, že je Božím Synom, neprijímali znamenia, ktoré Ježiš dával zástupom ako prejav Božej lásky. Ako On sám vravel: Ja a Otec sme jedno. Konal z Otcovej vôle. Prišiel, aby pomohol hriešnikom vrátiť sa k Otcovi, aby zbúral hrádzu medzi človekom a Bohom. Preto nikým neopovrhoval, odpúšťal hriechy, uzdravoval, kázal. A ľudia ho počúvali, lebo cítili, že jeho slovo má zvláštnu moc. Ježiš bol poslušný. Ako dieťa poslúchal Pannu Máriu a svätého Jozefa. Ale najmä poslúchal svojho Otca a bol ochotný sa za nás obetovať. Ako sme počuli vo verši pred evanjelium: „Kristus sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.“ Ježiša odsúdili nespravodlivo na trest smrti ukrižovaním. On ho prijal. Pokorne ho niesol na Golgotu. S ťažkosťami, ale niesol. Toto však nebol len obyčajný drevený kríž. Spolu s týmto krížom niesol Boží Syn aj všetky hriechy sveta; obetu, ktorú sa rozhodol dobrovoľne podstúpiť, aby nás zmieril s Otcom. Bola to ťažká cesta. Boh by ju nebol podstúpil, keby nás ako svoje stvorenie osobitne nemiloval. Aj my si uvedomujeme ten tajomný význam krížovej cesty pre vlastný život. Vidíme tam seba, naše vlastné kríže. Veriaci nechceli, aby zanikla spomienka na túto krížovú cestu. Preto postupne vznikla tradícia, ktorá hovorí podrobne o každom zastavení, o každej udalosti, ktorá sa na nej odohrala.

Drahí bratia a sestry! Ježišov kríž je iný ako všetky ostatné kríže, lebo je znakom spásy. Predchádzala mu bolesť, utrpenie, potom prišlo zomieranie a smrť. Ale to nebol beznádejný koniec. Po kríži prišlo vzkriesenie. Tak sa nástroj smrti zmenil na znak spásy. Ježišova krížová cesta nám pripomína, že aj zlo sa môže zmeniť na dobro. Z vlastnej skúsenosti vieme, ako ťažko prijímame ťažkosti, ktoré nás stretávajú. Nie je ľahké sa zmieriť s neúspechom, chorobou, s krízou v rodine či medziľudských vzťahoch. Paradoxne, niekedy práve neúspech alebo nejaká smutná udalosť či nepríjemná skúsenosť môžu zmeniť náš život, aby sme sa vrátili k tomu, čo je v živote naozaj dôležité. Naše telá nie sú zo železa, potrebujú oddych. Vzťahy s najbližšími nemôžu fungovať, ak sa do nich nevložíme. Naša rodina potrebuje, aby sme držali pokope a boli si navzájom oporou. Poznáme príbehy ľudí, ktorí za svoje obrátenie vďačili neočakávanej udalosti či chorobe. Sv. František z Assisi alebo sv. Ignác z Loyoly našli cestu k Bohu po dlhotrvajúcej chorobe. A potom urobili mnoho dobrého.

​Drahí bratia a sestry! Dnešné evanjelium je dojímavé, lebo hovorí o utrpení. Zároveň nás pozýva, aby sme si uvedomili, akú cenu má kríž, na ktorý sa tak často dívame. Že kríž nie je len dekorácia na skrášlenie príbytku, ale predovšetkým znak spásy. Vždy nám má pripomínať Božiu lásku, ktorá nemá hraníc. Pohľad na trpiaceho a ukrižovaného Ježiša nech je pre nás aj povzbudením pri nesení vlastných krížov. Nie sú ľahké. Ježiš nám však hovorí dve veci. Svoj kríž nenesieme samy, ale On ho nesie spolu s nami. A v tom druhom posolstve nám pripomína, že nech by bol kríž akokoľvek ťažký, môže byť pre nás zdrojom požehnania a cesty k Otcovi. Ježišov kríž je znakom spásy. Vďaka tomuto krížu smieme očakávať stretnutie v spoločenstve s Pánom. Vďaka krížu zakusujeme Božie milosrdenstvo. Nebolo by to možné, keby Ježiš nebol poslušný až na smrť na kríži. Buďme vďační Božiemu Synovi, že vylial za nás svoju krv. Na svete bolo už postavených veľa krížov. Ale len ten Ježišov nesie v sebe nádej. Len na tento jediný kríž vyniesol Kristus hriechy celého ľudstva. Nech nás dnešná spomienka na Ježišovo ukrižovanie privádza k tomu, aby sme mali veľkú úctu pred Ježišovou obetou i krížom, ktorý nám ju pripomína. A podobne, ako Ježiš nesie spolu s krížom tie naše kríže, aj my si ich pomáhame vzájomne niesť. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.