Zelený štvrtok 2010


Drahí bratia a sestry! Svet je plný znakov a symbolov. Billboardy, reklama, pútače. Každý sa snaží veľmi jednoducho odovzdať základné posolstvo svojho produktu tak, aby sme si ho, ak sa jedného dňa rozhodneme kúpiť si takýto tovar, spomenuli práve na tento a nie iný. Je veľké umenie vymyslieť reklamný slogan tak, aby rešpektoval cieľovú skupinu, aby neurážal, neodvádzal pozornosť, ale povedal to podstatné. Znaky a symboly, ak sú trvalé, môžu človeka poznačiť na celý život. Spomeňme si na ľudí, ktorí sa dostali do koncentračných táborov za druhej svetovej vojny a dostali vytetované číslo. Ak sa v mene nejakého symbolu pácha zlo, tento symbol zavrhujeme a snažíme sa ho nepoužívať. Preto sú zakázané hákové kríže, preto si dobrovoľne nikto z nás nenakreslí na svoj dom kosák s kladivom alebo červenú päťcípu hviezdu. Symboly, ktoré používame, veľa o nás hovoria, rozprávajú o našej kultúre ducha. Keď čítame vo vlaku knihu s nábožensky znejúcim názvom, aj náš sused berie ruženec do rúk odvážnejšie. Aj viera má svoje znaky. Nie sú nimi len devocionálie, rozličné predmety a sochy, ale najmä kríž. Viera, ak sa prežíva plnohodnotne, stáva sa kultúrou, stáva sa životným štýlom. Bolo by veľmi zlé, keby sme vieru nedokázali rozmeniť na drobné vo svojom každodennom živote.

Dnešná liturgická slávnosť, kedy si pripomíname ustanovenie sviatosti Eucharistie a sviatosti kňazstva, nám pripomína podstatu našej viery. Rozpráva o nezmazateľnom znaku, ktorým sme pričlenení ku Kristovi a do Cirkvi i o tom, prečo môžeme tento znak na sebe nosiť. Evanjelista Ján hovorí, že Pán Ježiš miloval svojich do krajnosti. Za života ho videli konať veľa dobrých skutkov. A On sa teraz k ním skláňa, aby im umyl nohy. Umývanie nôh je symbolom, ktorý nám pripomína Božie skláňanie sa ku človeku. Židia chodievali bosí alebo len v otvorených sandáloch. Tie nohy boli skutočne špinavé. A Ježiš sa rozhodol umyť ich. Zdá sa, akoby samotným apoštolom bol tento akt lásky nepríjemný, nepochopiteľný, nerozumeli tejto veľkej obete, ale prijali ju. Je to ako keď niekto blízky prejaví voči nám veľkodušnosť, s akou sme nepočítali alebo nám poslúži spôsobom, ktorý nás udivuje. Pri nečakaných prejavoch pozornosti a lásky sme takmer vždy v rozpakoch, lebo si uvedomujeme, že sme si ich nezaslúžili a hanbíme sa za svoje sebectvo. To isté prežívali apoštoli, keď im Pán Ježiš umýval nohy. Ježiš miloval učeníkov do krajnosti, preto im najskôr umyl nohy, aby hneď na to pri Poslednej večeri povedal: Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás. Toto robte na moju pamiatku. A oni až neskôr, keď už bolo po všetkom, pochopili zmysel tejto veľkej obety.

Drahí bratia a sestry! Každý, kto smie pristúpiť k Eucharistii, patrí k Bohu mimoriadnym spôsobom. Ak ju prijímame, ona je pre nás znakom spásy. Spomeňme si, ako sme v prvom čítali počuli o Pánovej Pasche. Keď Boh obchádzal vo Veľkú noc celý Egypt, obišiel len tie domy, ktorých veraje boli natreté krvou baránka. Aj my nesieme v sebe nezmazateľný znak, že patríme Kristovi. Tým znakom je náš krst. A naša príslušnosť ku Kristovi je umocnená, ak sa s ním často spájame v Eucharistii. Keďže Eucharistiou je Boh sám, ktorý sa za nás obetuje, treba k nej pristupovať čím častejšie, aby Boh v nás mohol pôsobiť a premieňať nás. Ak sa Eucharistie zriekame z ľahostajnosti alebo nám bráni byť viac pri Bohu naša pripútanosť ku hriechu, vzďaľujeme sa od Boha. Mnohí sa pýtajú, prečo mám tak často pristupovať ku svätému prijímaniu. Preto, lebo ak sme hodní prijímať Eucharistiu, tak to znamená, že nielen žijeme v Božej prítomnosti, ale dovoľujeme Bohu, aby žil v nás, aby nás premieňal a cez nás sa prihováraj aj všetkým ľuďom, s ktorými sa stretneme. Ale Boh môže pôsobiť len v srdci, ktoré je čisté, ktoré po ňom túži. I keď žijeme na rôznych miestach, máme rôzne zamestnania, každý z nás sa môže rovnako posväcovať. Všetci môžeme a máme byť svätými. Zvlášť dnes, keď si pripomíname pamiatku Pánovej večere, si dobre uvedomme, akým veľkým darom je pre nás Sviatosť Oltárna.

​Drahí bratia a sestry! Svet je plný znakov a symbolov. A používajú sa nielen v obchode. Krst je znamením, že patríme Kristovi. Ak prijímame Eucharistiu, tak dávame najavo, že si Ježišovu obetu za nás vážime a že chceme spraviť všetko, čo je v ľudských silách, aby sme sa od neho nevzdialili. Možno všetkému nerozumieme. Možno sa nám vzťah s Bohom zdá byť príliš abstraktný alebo vzdialený od reality, v ktorej žijeme. A predsa, práve na tomto vzťahu sme ako Božie deti závislí. Je to presne ako so stromom a jeho koreňmi. Ak majú prístup ku vlahe, strom ozelenie a kvitne, prináša plody. Keď jej niet, postupne hynie. Patríme Ježišovi, nosíme v sebe tento nezmazateľný znak, ktorý nás právom napĺňa pokorou a hrdosťou. Ale rovnako dnes nás liturgia Cirkvi osobitne pozýva, aby sme si svoju príslušnosť ku Ježišovi ešte viac prehĺbili prostredníctvom Eucharistie. To nie je znak, ktorý zahanbuje alebo prináša nepríjemné spomienky. Práve naopak. Sviatosť Oltárna nám tak ako nič na tomto svete pripomína a najmä spôsobuje, že v nás pulzuje Boží život. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.