Veľký Piatok 2010


Drahí bratia a sestry! Keď nás stretne nejaké nešťastie, často sa spýtame, čím som sa previnil. Čo som urobil zlé, že ma postihlo práve toto? Keďže sme rozumné bytosti, hľadáme vo všetkom, čo sa prihodí, nejakú logiku. Preto v prípade nešťastia, ak sme veriaci, sa domnievame, že za ním bude nejaký náš hriech, naše zlyhanie. Je síce pravdou, že niektoré problémy si môžeme privodiť priamo svojou nezodpovednosťou, napríklad ak fajčíme veľa a dlhodobo, nemôžeme sa čudovať, že nás ohrozuje rakovina, predsa len život je natoľko nevyspytateľný, že tu neplatí žiadna logika a žiadna matematika.

Na Veľký Piatok si pripomíname Ježišovu krížovú cestu a smrť na kríži. Pán Ježiš sa ale nepýta, prečo musí podstúpiť toľko utrpenia, nevníma sám seba ako osobu, čo sa stala predmetom nejakej hry, ktorej nerozumie. Ježiš viac ráz o sebe hovorí, že prišiel na svet, aby ukázal cestu k Otcovi – k Pravde. Prichádza, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a smrti. A my sme potrebovali, aby Boh prišiel medzi nás. Vieme, čo to znamená hriech. Sami z času na čas si intenzívnejšie uvedomujeme, s akým zlom sme konfrontovaní vo vlastnom srdci. Nestačí priznať si hriech a oľutovať ho, lebo cítime, že zlo, ktoré nás opantáva, mení nielen ľudí, ale aj tento svet k horšiemu. Ak ublížime, potrebujeme, aby nám odpustili ľudia. Potrebujeme odpustiť aj samy sebe. Mnoho ľudí si nevie odpustiť svoju nedokonalosť. Keďže však dokonalí nikdy byť nemôžeme, ak sa nenaučíme žiť so svojimi slabosťami a prijímať ich ako osteň, ktorý nás privádza k pokore, potom budem stále frustrovaní a nespokojní s vlastným životom. Ale toto všetko by bolo málo, keby nám neodpustil Boh. Vieme, že sme závislí na Stvoriteľovi a potrebujeme ho. Napriek obrovskému vedecko – technickému pokroku Boha vždy potrebujeme. Nie ako nejakú barličku, ale podobne ako dieťa potrebuje svojich rodičov. Vieme, že sme vinní a že si zasluhujeme trest. Vieme, že zlo, čo sme spáchali, nevieme odčiniť vlastnými silami. Preto sa potrebujeme zmieriť s Bohom. Preto za nás zomrel Pán Ježiš a zveril Cirkvi moc odpúšťať hriechy.

Drahí bratia a sestry! Pán Ježiš zomrel na kríži, aby toto zmierenie bolo možné. On sa ničím neprevinil, bol úplne nevinný a napriek tomu bol ochotný zomrieť za nás, za naše neprávosti a zločiny. Pán Ježiš sa nedopustil ničoho, za čo by si zasluhoval trest. A napriek tomu prijíma Otcovu vôľu, berie kríž na svoje plecia a končí svoj život v mukách na Golgote. Nenadáva na ľudí, nevzpiera sa, ale ako hovorí prorok Izaiáš v dnešnom prvom čítaní: „týrali ho, on to ponížene znášal a neotvoril ústa.“ Avšak dobre si uvedomme, že hlavné posolstvo Veľkého Piatku nie je o utrpení, ale o obete, ktorú Boh podstupuje z lásky pre človeka, aby ho zachránil. A súčasťou tejto obety je aj utrpenie. Možno je to aj taká výčitka pre nás, či sme pripravení pomáhať tým, ktorí si už nevedia pomôcť; či sme ochotní prekvapiť druhých svojou láskavosťou, veľkodušnosťou a pomocou. Láska nepozná hranice a je ochotná podstúpiť akúkoľvek obetu. Boh priniesol prostredníctvom Božie Syna, Ježiša Krista, obetu za nás, aby nás zmieril so sebou. A všetka ta hrôza utrpenia len umocňuje veľkosť tejto obety.

​Drahí bratia a sestry! Vo všetkom, čo prežívame, sa snažíme objaviť nejakú logiku. A pri nepríjemnostiach sa pýtame, akého hriechu sme sa dopustili, keď nás postihlo práve toto. Ježišova krížová cesta upriamuje našu pozornosť na inú logiku, logiku lásky. Boh nás chce zmieriť so sebou, preto posiela svojho Syna, aby nás vykúpil z otroctva hriechu a smrti. A preto Pán Ježiš podstupuje takúto veľkú obetu. Pri obete neplatí žiadna matematika, lebo vtedy je jediným meradlom láska. Prežime vo svojom srdci spolu s Pánom Ježišom jeho krížovú cestu. Do každého zastavenia smieme vložiť kus vlastného života. Možno si pritom uvedomíme, že láska je najväčším darom od Pána, že práve láska je kľúčom k Božiemu kráľovstvu a šťastnému životu. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.