Slávnosť Panny Márie Bohorodičky v roku C


Drahí bratia a sestry! Na prelome rokov sa zvykne bilancovať. S napätím očakávame polnoc, aby sme sa dostali na novú, ešte nepopísanú stránku vlastného života. Očakávanie nového začiatku je zvyčajne spojené s veľkou radosťou a veľkou nádejou. Preto sa na Silvestra zvykneme zabávať alebo stretávať s priateľmi. Ale nie je to zvláštne, že naša radosť a zábava sú spojené so zmenou dátumov? Budeme vari 1. januára iní ako sme boli 31. decembra? Máme nádej, že nový rok bude aspoň tak dobrý ako ten starý. A mnohí si želáme, aby bol aj lepší. Ale na akom základe stojí táto naša viera? Každá viera, ktorá dáva oprávnenú nádej, musí byť rozumná, musí mať nejaké základy, na ktoré sa dá postaviť. Ak týchto základov niet, žiadna oslava, akokoľvek pompézna a hlučná, v skutočnosti nič nezmení. Ľudský život je jedným dlhým príbehom. Má svoj dej. Vo vlastnom živote nachádzame tak udalosti veselé, ako aj smutné. Niekedy sa zdá, že vonkajšie okolnosti sú tým rozhodujúcim faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či budeme alebo nebudeme šťastní. Nie je to však úplná pravda. Dvaja ľudia môžu prežiť tú istú udalosť. Ale kým pre jedného to bude cesta k hlbšiemu duchovnému životu a väčšej osobnej zrelosti, pre druhého to bude cesta beznádeje a zúfalstva. Je preto veľmi dôležité, aby sme sa pri životných zápasoch nespoliehali len na seba. Sme slabí, sme náchylní konať zlo. Ale máme tu Božieho Syna, ktorý sa za nás obetoval. Prečo sa ho neprosiť o pomoc? Prečo ho nemilovať? Prečo nerozvíjať svoj osobný vzťah s Ježišom?

V dnešnom evanjeliu sme počuli o pastieroch, ktorí prichádzajú za svätou rodinou a Jozefovi a Márii rozprávajú všetko, čo im bolo povedané o dieťati. Panna Mária a sv. Jozef sa čudujú, sú prekvapení. Ale ako hovorí Písmo, najmä Mária si uchovávala tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Z evanjelia vieme, akí boli pastieri vystrašení, keď sa im ukázali anjeli. Ako ich prekvapili nezvyčajné prírodné úkazy, ktoré sprevádzali Ježišovo narodenie. Pastierov sa však toto všetko hlboko dotklo, rozhovor s anjelom a neskôr stretnutie so samotným Ježišom ich premenilo a oni už neboli takí ako boli predtým, lebo sa dotkli tohto veľkého tajomstva. To sa niekedy stáva, že človek za pár hodín pochopí viac ako za celý zvyšok svojho života. Pastieri teda rozpovedali Jozefovi a Márii všetko, čo im bolo povedané o Ježišovi. Boží Syn takto vstúpil do ich života a oni vydali o ňom svedectvo.

​Keď stojíme na prahu nového roka, bilancujeme to, čo už máme za sebou. A pýtame sa, čo z toho, čo som prežil, bolo naozaj dôležité. A najmä, čo z toho, čo som prežil, je dôležité najmä vzhľadom na moju budúcnosť. Naozaj mám dôvod radovať sa? Skutočne mám dosť dôvodov k nádeji? Nie je moja oslava len vonkajším pozlátkom, ktoré zakrýva moje zlyhania, duchovnú prázdnotu a neschopnosť pohnúť sa z miesta? Mohli by sme vypočítať všetky udalosti, v ktorých sme sa ocitli. A položiť na pomyselnú misku váh tie, ktoré z vlastného pohľadu považujeme za úspech a tie, ktoré v nás zanechali smútok, trpkosť či žiaľ. Tento druh úspechu každého poteší. Zároveň však musíme vedieť, že ak sa nám darilo, je to neklamnou známkou Božieho požehnania a pre nás dôvodom k pokore a vďačnosti. Ale zároveň platí, že úspech nie je len dôsledkom nášho vlastného pričinenia. Lebo hranica medzi úspechom a pádom, hriechom a milosťou je veľmi tenká. Avšak vráťme sa k dnešnému evanjeliu. Ono nám totiž kladie otázku, ktorá je z hľadiska našej budúcnosti a tou je očakávaný večný život, oveľa závažnejšia. Aký bol v uplynulom roku môj vzťah s Bohom? Pastieri boli oslovení anjelom, uchvátení Božím posolstvom a utekali k svätej rodine, aby sa mohli pokloniť malému Ježišovi a to ich premenilo. Ako by asi znel príbeh môjho stretávania sa s Ježišom v roku 2009? Bol to príbeh vďačnosti, častej modlitby, čerpania síl z Eucharistie – z prameňa spásy? Alebo tento rok vypovedá viac o mojej ľahostajnosti, egoizme, namyslenosti či konzumizme? Aký bol môj príbeh z Ježišom? Rozprával by som aj ja podobne ako pastieri o Božích zázrakoch, o tom, čo všetko pre mňa spravil Boh alebo musím s hanbou konštatovať, že moje záujmy boli príliš úzkoprsé, malicherné a v skutočnosti som Boha postavil na vedľajšiu koľaj. Nech by to bolo akokoľvek, prelom rokov nám dáva dostatok dôvodov, aby sme nad sebou uvažovali, ďakovali za všetky dobrodenia, odprosovali za hriechy a vyprosovali si požehnanie pre seba i svojich drahých.

Drahí bratia a sestry! Zmenu k lepšiemu môže očakávať len ten, kto pre jej príchod niečo urobil. Hlbší osobný vzťah k Bohu môže očakávať len ten, kto si uvedomuje hriechy, ktorých sa dopustil a i navonok spravil konkrétne kroky, ktorými dáva Bohu najavo, že veľmi túži, aby sa veci zmenili. Keď bilancujeme, nepremýšľajme len nad vonkajšími úspechmi a pádmi. Rozhodujúce je len jedno. Či sme sa priblížili alebo vzdialili v uplynulom roku od Boha. Či nás pomyslenie na večnosť napĺňa viac radosťou alebo strachom. Ďakujme dobrotivému Bohu za všetko, čo sme prežili. Ak sme veľa ľudí sklamali ako sme sa dopustili mnohých hriechov, nech je pre nás minulosť poučením, aby sme začali svoj život budovať na pevnom základe, ktorým je Boh sám a tak získali dostatok dôvodov k pravej radosti a očakávanej nádeji. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.