Druhá pôstna nedeľa v roku C


Drahí bratia a sestry! Žiť naplno. To je jedno z hesiel, s ktorým sa dnes často stretávame. Všetci hovoria, že máme naplno žiť, naplno využívať všetky možnosti, ktoré život prináša akoby v tom spočíval život sám. Pod životom naplno máme väčšinou na mysli život v slobode, bez obmedzení, teda život, ktorý je naplnený kariérnym rastom, či osobným šťastím a spokojnosťou. Avšak žijeme v prostredí, ktoré nás často navádza k tomu, aby sme ten spomínaný „život naplno“ redukovali len na niektoré oblasti života. Nedávno istý umelec porovnával, ako sa vyvíjala pesničková súťaž Eurovízia. Kým voľakedy bol jediným a rozhodujúcim kritériom hlas, dnes je takmer každé vystúpenie malou show, kde nechýba tanec, choreografia, teda aj estetický zážitok. A táto snaha zachytiť naše zmysly formuje aj naše ideály a predstavy o živote. Úplne po hrane v tomto smere ide nejedna reklama, ktorá nám pri kúpe nejakého výrobku alebo služby sľubuje jedinečný, neopakovateľný zážitok a takto nám dotvára mozaiku toho, čo dnes znamená „žiť naplno.“

Keby sme sa pohľadom dnešnej kultúry pozreli na Ježišových učeníkov, ktorí s takou veľkou vierou nasledovali svojho Majstra, asi by sme ich považovali za chudákov, ktorí nedokázali užívať života. Je oveľa jednoduchšie neprieť sa o nijaké idey, je jednoduchšie nezápasiť o pravdu, je menej náročné kráčať s prúdom, ako oddať sa novému neznámemu životnému štýlu, ktorý predstavovalo Ježišovo učenie. Žili apoštoli naplno svoj život? Nemali by sa lepšie, keby po zázraku rozmnoženia rýb na Genezaretskom jazere učeníci všetko rýchlo predali, zbohatli, nechali ísť Ježiša svojou cestou a oni by pokračovali vo svojom tradičnom spôsobe života? Ak ich dnes nachádzame na hore Tábor pri silnom duchovnom zážitku, tak je to práve preto, že oni chceli žiť naplno. Ak sme voči sebe úprimní, vždy sa v živote budeme pohybovať medzi dvoma mantinelmi. Snažíme sa niečo získať a keď to už máme, nikdy nebudeme úplne spokojní. A teraz nemám na mysli nezriadenú túžbu po materiálnych veciach, ktorá nami môže lomcovať, ale ten večný rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, ktorý je súčasťou našej podstaty. Človek veľa dokáže, ale nie je dokonalý. Vždy v nás bude túžba zmeniť sa, vždy sa budeme sebakriticky pýtať, či sa nemýlime, či sme sa nemali zachovať ináč, či kráčame správnou cestou. Takéto otázky vôbec nemusia byť dôkazom chybnej životnej voľby, sú len prejavom našej túžby po dokonalosti a v konečnom dôsledku snahou žiť naplno. A my dobre vieme, že „žiť naplno“ znamená oveľa viac ako to, čo v nás prebúdza a atakuje dotieravá reklama. Žiť naplno znamená žiť zmysluplne, rozumieť, kto som, aký je zmysel môjho života, aký zmysel majú moje vzťahy, aký zmysel má celá tá životná lopota a trápenie, hoci vieme, že jedného dňa to všetko musíme nenávratne opustiť. Žiť naplno znamená ísť v stopách apoštolov. Ísť za Ježišom a precitnúť v okamihu, v ktorom zažiari svetlo, budeme naplnení pokojom a šťastím a podobne ako učeníci povieme: „Pane, dobre je nám tu."

Drahí bratia a sestry! Povrchný pohľad na apoštolov môže vyvolať dojem, ako by si títo statoční ľudia úplne nezmyselne vybrali takú cestu životom, ktorá pre svoju výnimočnosť vyznieva naozaj absurdne. Možno väčšina z nás by nikdy nenašla odvahu k takémuto kroku. A vôbec zdá sa, že ľudia našich čias, my sami, máme priveľa plánov, ale tak málo ideálov. Poznáme mnohých, ktorí sa už ani len neusilujú žiť mravne. Asi nie náhodou sú tieto úvahy súčasťou pôstneho obdobia. Ťažko by sme našli vhodnejší čas, aby sme premýšľali nad tým, čo pre nás znamená „žiť naplno.“ Apoštoli nasledovali Pána Ježiša práve kvôli tejto túžbe. Nielenže si uvedomovali tú prirodzenú ľudskú nespokojnosť, ale v Ježišovi videli odpovede. Je veľmi dôležité, aby sme dokázali vlastný život vnímať nielen ako nekonečný kolotoč pracovných a školských povinností, na konci ktorého sú dobré známky a kariérny rast, ale najmä ako naše putovanie za Pánom, ktoré má svoje obmedzenia a jedného dňa sa skončí. Ak si uvedomíme, ako veľmi sme od Boha závislí, ako ho potrebujeme; potom snáď pochopíme, že ten slogan „žiť naplno“ nie je ani tak o tom, či budem bohatý alebo chudobný, zdravý či chorý, ale či svoj život dokážem žiť zmysluplne a pre druhých. Lebo ako hovorí sv. Tomáš Akvinský: „Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, ale svojej duši by uškodil.“

​Drahí bratia a sestry! Všetci potrebujeme žiť naplno. Potrebujeme sa starať o živobytie pre seba a svoju rodinu, máme využívať talenty a dary, ktoré sme od Boha dostali. Ale rovnako potrebujeme citlivé svedomie, aby sme pochopili, že to nie je to jediné, čo do nás Boh a ľudia očakávajú. Toto všetko by bolo málo, ak by nášmu životu chýbala nezištná láska; ak by mu chýbala viera, čo dokáže prenášať hory a keby sme nemali nádej, ktorá nám dáva silu prekonávať prekážky a ísť ďalej. Všetko by bolo málo, ba bolo by to priam bezútešné, ak by nášmu životu chýbal zmysel. Zmysel motivovaný pravdou a večnosťou. Táto túžba viedla apoštolov za Pánom Ježišom. A niektorých až na horu Tábor, kde v istom okamihu pocítili, že ich vnútorné volanie bolo správne. Od tej chvíle bola pre nich viera v Ježiša ako Božieho Syna neotrasiteľnou skalou. Berme si z ich postoja príklad. Usilujme sa žiť zmysluplne, žime pre Boha a pred druhých. Len tak dokážeme naozaj žiť naplno. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.