5. pôstna nedeľa v roku C


Drahí bratia a sestry! Keď sa hovorí o súdení a odsudzovaní, často sa stretávame s protichodnými názormi, ktoré len dosvedčujú, že ide o veľmi citlivú záležitosť. Na jednej strane máme súdnictvo, o ktorom je väčšina presvedčená, že sa tam nedovolá spravodlivosti. Teda orgán, ktorý má úlohu súdiť, pôsobí neraz nedôveryhodne a konanie sudcov vyvoláva rozpaky. A potom je tu problém odsudzovania, ktorý je skôr prejavom životného postoja či morálky. Mnohokrát si pletieme odsúdenie v tom morálnom zmysle slova a prebratie zodpovednosti. Ak niekto spácha ťažký hriech alebo veľké zlo a spôsobí tým veľkú škodu alebo stratu na živote, má právo, aby mu bolo odpustené, hoci pre obeť a jej príbuzných je to vždy ťažké. Avšak rovnako spoločnosť má právo, aby takýto človek bol za svoje správanie verejne potrestaný, čiže aby niesol osobnú zodpovednosť. Závisí to od skutku, ktorého sa dopustil. Mal by vrátiť ukradnuté, odčiniť urážky a nactiutŕhanie a v krajnom prípade aj ísť do väzenia.

Scéna z dnešného evanjelia sa často používa ako dôkaz Ježišovej lásky a milosrdenstva. Keď sa na Ježišovo stretnutie so ženou pristihnutou pri cudzoložstve pozrieme bližšie, tak zistíme, že ono má dve časti. Tá prvá je dramatická. Privádzajú pred neho túto úbohú ženu a chcú ju ukameňovať. Ježiš im v tom zabráni silou autority. Povie len jediné: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň. Pán Ježiš nepopiera jej vinu, len ukazuje horlivým mužom, že celé ľudstvo je na jednej lodi. Všetci sme poznačení dedičným hriechom a všetci sme náchylní konať zlo. A po tejto vete sa postoj mužov k nej razom zmenil, lebo pochopili, žeby museli hádzať kamene aj sami na seba. Tá druhá časť Majstrovej výpovede je veľmi krátka, ale pritom rovnako dôležitá. Pán Ježiš zachránil tejto žene – hriešnici život. A to podstatné povedal na konci. Opýtal sa jej: „Žena, nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš.“ Toto je Boží postoj ku hriešnikovi. Zabúda na naše hriechy, neláme nad nami palicu a odpúšťa. Ale rovnako od nás žiada, aby sme sa zmenili a viac nehrešili. Drahí bratia a sestry! Sme právom dojatí nad Božím milosrdenstvom, ktoré zakusujeme. Ale už menej vážne pristupuje k Ježišovej výzve, aby sme sa hriechu nedopúšťali. Ježiš vraví: „ja ťa neodsudzujem, ale choď a nehreš, nerob to viac, neži tak, ako si žil doposiaľ.“ Keď hovoríme o odsudzovaní, treba si pripomenúť, že hoci máme odsúdiť hriech, nie hriešnika, v istých situáciách musíme zaujať principiálny postoj, aby sme nespôsobili pohoršenie alebo nevyvolali dojem, že podporujeme morálne zlo. Nemôžeme sa prispôsobovať len preto, aby sme zachovali falošný pokoj v rodine. Napríklad rodičia vždy musia byť prví, ktorí upozornia svoje deti, keď konajú zle. Ak totiž lásku nesprevádza zodpovednosť, dobre to nekončí. Ak sa študent stredoškolák chystá na výlet, rodičia sa musia spýtať, kam ide a s kým tam bude. A keď majú podozrenie, že sa budú opíjať, nemôžu ho na takéto stretnutie pustiť. Ak dnes nachádzame na našich uliciach toľko opitých mladých ľudí, tak je to aj preto, lebo sa ich rodičia buď nezaujímajú, kde sú alebo im v mene falošnej tolerancie nevedia rozkázať. Rovnako rodičia nikdy nemôžu dovoliť, aby ich vlastné dieťa bývalo pod rodičovskou strechou s partnerom bez sobáša, lebo máme milovať hriešnika, nie hriech. Nesmieme dobrovoľne zotrvať v situácii, ktorá nás privedie ku hriechu.

​Drahí bratia a sestry! Pán Ježiš zachránil život žene, ktorá sa dopustila ťažkého hriechu. Avšak on ju zachránil nielen pred rozzúreným davom, ale aj pred ňou samou a to tým, že ju neodsúdil a že jej odpustil. Ona dobre vedela, že sa dopustila zla. O to viac ju ohúril Ježišov postoj, ktorý nebol postojom mužov, čo jej krásu zneužívali pre vlastné potešenie. Ježiš jej odpustil, ale zároveň jej povedal, aby viac nehrešila. Pôstne obdobie, ktoré prežívame, je dobrou príležitosťou konať pokánie. Ak sme zlyhali, prosme o milosrdenstvo a dostane sa nám. Ale rovnako berme vážne záverečné slová z dnešného evanjelia: „choď a už viac nehreš!“ Toto je naša každodenná úloha. Prosiť o milosrdenstvo, a usilovať sa žiť tak, aby sme hriechom neurážali Boha a neubližovali sebe, ani druhým. Ježiš je pripravený nám odpustiť. Ak by sme neboli pripravení konať pokánie, usvedčovalo by nás to z ľahostajnosti alebo nepochopenia. Nech v nás teda udalosť z dnešného evanjelia prebudí túžbu po pokání, aby sme tak, ako tá nešťastná žena, zakúsili Božie milosrdenstvo. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.