Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v roku C


Drahí bratia a sestry! Keď sme boli malí, naši rodičia nás učili podeliť sa. A oni sami boli v tomto veľkým príkladom. Otcovia a mamy dodnes radšej odoprú sebe, ako by mali odoprieť vlastným deťom. Dojedia zvyšky z obeda alebo si dajú len niečo jednoduchšie. Aj nás učili, že s čokoládou sa máme rozdeliť, že si máme všímať, čo ten druhý potrebuje. Táto schopnosť rozdávať druhým, či lepšie rozdávať sa je vlastnosťou, ktorú potrebuje každá rodina, každá spoločnosť na to, aby prežila. Ak sa totiž vieme deliť, ak si všímame druhých, tak to znamená, že sa ešte medzi nami úplne nestratilo puto jednoty a že máme v sebe prameň sily, ktorý nám umožňuje správať sa práve takto.

Keď dnes slávime sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, tak si pripomíname obetu, ktorú pre nás podstúpil Boh. Bola to obeta, ktorá šla do krajnosti a ktorú si každý deň sprítomňujeme na našich oltároch. Lukášovo evanjelium, ktoré sme počuli, vysvetľuje, v čom takáto obeta spočíva. Počúvame o zástupoch, ktoré Pána Ježiša nasledovali všade tam, kam šiel. A Ježiš si všíma ich potreby, vidí, ako hlcú každé jeho slovo; preto nechce, aby si vo svojej horlivosti ublížili. Nasýtil túžbu ich srdca po pravde, po Bohu – ale teraz nastáva chvíľa, aby im viditeľným zázrakom dosvedčil, že má naozaj moc, o ktorej hovorí. Preto prikáže učeníkom, aby usadili zástup. A hoci nemajú dostatok chleba a rýb, Ježiš vie, čo urobí. Doslova sme počuli: „potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.“ Zástup sa naozaj nasýtil. Ježiš zázračne rozmnožuje pozemské dary: chlieb a ryby, rozdáva ich zástupom. Z mála sa nasýtia mnohí. A v tejto neobyčajnej udalosti vidíme nielen predobraz svätej omše, ale aj lepšie pochopenie Ježišovho poslania, ktorý prišiel na svet, aby nás priviedol k Otcovi. Inými slovami: prišiel, aby sa rozdával, a aby sa z neho nasýtili mnohí.

Drahí bratia a sestry! Udalosť zázračného rozmnoženia chlebov a rýb nám pripomína, že Boh aj z mála dokáže zasýtiť mnohých. A čo je ešte dôležitejšie, takto vytvárame medzi sebou navzájom i s ním puto mocnej, hoci neviditeľnej jednoty. Dostávame veľkú pomoc, aby sme vedeli vyjsť zo seba, víťazili nad svojimi slabosťami a hriechmi. Ak teda Cirkev neprestajne vyzýva veriacich, a robí tak i dnes, aby sme často prijímali Eucharistiu, tak to nie je len pre dobro jednotlivca, ale aj pre dobro celého spoločenstva, celého Božieho ľudu. Ak prijímame Sviatosť Oltárnu, spájame sa medzi sebou navzájom. Nespája nás iba to, že sme ľuďmi, ale aj skutočnosť, že sme Božími deťmi, že sme všetci v duchu slov sv. Pavla údmi jedného tela, ktorého hlavou je Kristus. Ak rastiem vo svätosti, spolu so mnou rastú na ceste k Bohu aj moji najbližší, stávam sa pre nich svetlom, dobrým príkladom. Nemusí to byť na mne vidieť. Ale cezo mňa pôsobí zázračným spôsobom Boh sám. Usadené zástupy z dnešného evanjelia sa nasýtili, lebo ich sýtil Boh. Poslúchli ho a čakali na pokrm. A to bol pokrm, ktorý dokázal zasýtiť iba telo. Práve v dnešný veľký sviatok, na Božie Telo, by sme si mali uvedomiť, že Boh nechce veľa, ani nás do ničoho nebude nútiť. Len čaká, že sa obrazne povedané „usadíme“, aby nás zasýtil jedlom, po ktorom už nebudeme viac hladovať. Z celej duše a z celej sily túžme po tomto pokrme, lebo ak po ňom budeme túžiť, budeme ho aj vyhľadávať a prijímať. Tak budeme rásť vo svätosti, tak zmocnie puto medzi nami navzájom a tak dostaneme silu podľa Ježišovho vzoru rozdávať sa.

​Drahí bratia a sestry! Keď nás rodičia učili podeliť sa, robili to preto, aby sme sa naučili všímať si potreby druhých ľudí a aby sme vedeli dávať zo svojho. Dnešná slávnosť nám pripomína, že Boh veľmi dobre vie, čo k životu potrebujeme. Vedel, že potrebujeme premôcť dve najväčšie prekážky: hriech a smrť a že to sami nedokážeme. Preto poslal na svet svojho Syna. A On sa rozdával, stále dával ľuďom najavo, že Božia láska nepozná hranice, že Boh, ktorý je láska sa chce nám, ľuďom, rozdávať. Eucharistia, najsvätejšie Kristovo Telo a Krv, je pre nás veľkým darom. Uvedomme si jeho cenu a jeho silu, často ho využívajme. Poslúchnime Ježiša, nechajme sa usadiť a On nás nasýti pokrmom, po ktorom už nebudeme hladovať. On nás nasýti pokrmom, ktorý nás povedie ku svätosti, vďaka ktorému sa medzi nami upevní puto jednoty a ktorý nám dá silu rozdávať sa. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.