Štvrtá adventná nedeľa v roku B


Drahí bratia a sestry! Žijeme vo svete, ktorý je zameraný na budúcnosť. A tá je spojená s pokrokom. Na tradíciu sa dnešní ľudia dívajú veľmi podozrievavo ako na niečo mŕtve, minulé či nič nehovoriace. Avšak ešte nedávno platilo, že odvolať sa na tradíciu znamenalo ponoriť sa do dynamického procesu, kde človek s istotou mohol rozlíšiť pravosť jednotlivých hodnôt. Kresťania v Európe, teda aj my, žijeme ale neraz vo vnútornom presvedčení, že naša budúcnosť závisí najmä od nás. Jednoduchšie povedané, ak sa človeku nedarí, tak je to preto, lebo si veci zle naplánoval, nebol šikovný alebo bol o niečo ukrátený. Filozofi existencializmu túto zmenu v myslení veľmi dobre vystihli tézou, v ktorej tvrdili, že človek je to, čo zo seba urobí. Ak by to však bola pravda o živote, tak potom aj hodnota samotného života závisí od toho, čo s ním urobíme. Čiže ináč povedané, ak premárnime životné príležitosti, ak nevyužijeme všetky možnosti, ktoré nám život ponúka a ocitneme sa v zlej situácii, či už po stránke existenčnej alebo psychickej, takýto život v duchu tejto tézy nemá nijakú cenu. Preto si aj známe osobnosti dovolia tvrdiť, že život je hodnotný tým, čo z neho spravíme. Avšak takéto pragmatické chápanie reality nemá s vierou nič spoločné.

Keď počúvame dnešné evanjelium o stretnutí Márie s archanjelom Gabrielom, vnímame jedinečné stretnutie, v ktorom sa Mária dozvedá, že Boh si ju vyvolil, aby sa stala matkou Božieho Syna. Ona si uvedomovala všetky ľudské zákonitosti, ktoré sprevádzajú príchod človeka na svet, preto sa pýta, ako sa to stane. Anjel jej hovorí o mimoriadnom Božom zásahu a k tomu dodá: „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Ako v tej chvíli asi Mária vnímala vlastný život, či svoju budúcnosť? Mohla si niečo plánovať? Aký život jej predkladal anjel v tomto veľkom posolstve? Nebol to život v istote, vlastne v tej chvíli nič netušila o tom, čo ju čaká. Nič si neplánovala, nemohla naplno využiť svoje ľudské schopnosti, nevznášala voči Božiemu nároku výčitku, že ona chce prežiť šťastný život. A predsa jej budúcnosť bola istejšia než budúcnosť mnohých súčasníkov. Máriina budúcnosť mala svoje korene vo viere otcov Izraela. Boli to Abrahám, ktorému kedysi Boh sľúbil, že dostane zasľúbenú zem a potomstvo, ktoré nik nebude môcť spočítať. A on tomu uveril. Boli to ďalší patriarchovia, ktorí sa celou svojou bytosťou pripútali k tomuto jedinému Bohu. Vo chvíli, keď Mária hovorí anjelovi svoje „áno“, jej viera stojí na istote skúsenosti, ktorú s týmto jediným Bohom po stáročia mal celý jej národ. A Mária vie, že tento Boh nemôže klamať. Že jeho prisľúbenia sú nemenné a trvalé. Na tejto viere stojí jej súhlas, na tejto viere stojí jej budúcnosť. Budúcnosť, ktorej hodnota sa neodvíja od vedecko – technického pokroku, ale od miery spojenia s Bohom, ktorý je našim Otcom.

Drahí bratia a sestry! Musíme si priznať, že väčšine z nás je mentálne bližšie viac predstava, že človek je tým, čo zo seba urobí ako Máriin postoj. Ale napriek tomu, že vplyv tejto mentality na život spoločnosti je veľmi silný, predsa len nastávajú situácie, kde sa objavia silné pochybnosti. Sú to konkrétne situácie v rodinách. Niekedy sa domnievame, že pre fungovanie našich vzájomných vzťahov je podstatná miera materiálneho zabezpečenia. Rodičia si myslia, že keď deti budú mať všetko, budú šťastné a bude šťastná aj celá rodina. Prax však ukazuje, že to nefunguje. Cena našej budúcnosti sa naozaj neodvíja od toho, do akej miery nám vedecko – technický pokrok a prosperujúce hospodárstvo uľahčia bežný život. Máriin život, lepšie povedané, udalosť z dnešného evanjelia, je toho najlepším dôkazom. Sme veriaci ľudia, preto vždy na nás bude vo svedomí naliehať otázka, čo má moja viera v Boha nejaký vplyv na môj každodenný život. Všimnime si, že pre Máriinu budúcnosť nie je viera nejakou podružnou záležitosťou. Mária neverí preto, že je to módne alebo že to nejako jednoducho k životu patrí. Mária má hlboké vnútorné presvedčenie, že bez spoločenstva s Pánom, bez Boha, ona nemá žiadnu budúcnosť. Preto je viera pre Máriu to podstatné, na čom stavia celý svoj život. Preto má odvahu povedať anjelovi „áno, hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

​Drahí bratia a sestry! Pýtajme sa vážne sami seba, aké miesto prisudzujeme Bohu a viere v našej budúcnosti. A vôbec, rátame vôbec s ním v nasledujúcich mesiacoch či rokoch svojho života? Sme tí, ktorí si všetko naplánujú alebo sa v modlitbe aspoň pokúšame prosiť ho o pomoc, aby nám ukázal, aké má s nami zámery. V dnešnej dobe plánovania sme všetci v pokušení myslieť si, že naša budúcnosť závisí od dokonalého plánovania a využívania všetkých príležitostí. Máriin príbeh z dnešného evanjelia nám protirečí, lebo na začiatok našej budúcnosti nekladie ľudské plány, ale pevnú vieru v Boha, ktorý je verný. Iste neraz premýšľame nad vlastnou budúcnosťou. Dnešné evanjelium nám však prináša veľmi dôležité posolstvo. Ono nám hovorí, že bez Boha a viery v neho nikto z nás nemá budúcnosť. Môžeme si namýšľať, že sme si všetko dokonale naplánovali, ale ak svoju budúcnosť nepostavíme na viere v Boha a hodnotách, ktoré z nej plynú, staviame na ilúziách. Buďme preto vďační Božej Matke za veľký príklad viery. Ona nám ukazuje, že život postavený na viere nás priblíži k Bohu, je príkladom pre ostatných a zároveň oslavou nášho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.