Štvrtá pôstna nedeľa v roku B


Drahí bratia a sestry! Čo vnímame ako znamenia záchrany? Pri náhlom zdravotnom probléme to môže byť hukot sirény, ktorý naznačuje blížiacu sa sanitku. Keď sa hovorí o záchrane v duchovnom živote alebo lepšie povedané, keď sa hovorí o tom, že potrebujeme byť zachránení, okamžite sa vnucuje otázka: Pred čím alebo pred kým potrebujeme byť zachránení?

Evanjelium hovorí o takejto záchrane. Ježiš odkazuje Nikodémovi, jednému z veľrady: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Keď izraelský národ putoval púšťou a bol neverný Bohu, Boh dopustil, že sa premnožili hady. Ľudia tak častejšie umierali na následky uhryznutia. Mojžiš však prosil Boha o odpustenie. A On sa naozaj zľutoval. Prikázal Mojžišovi, aby spravil medeného hada a umiestnil ho v strede tábora. Ak sa na neho pozrel človek, ktorého pohryzol had, uzdravil sa. Tak sa medený had stal pre Izraelitov znamením záchrany. Tento symbol dobre poznáme. Nájdeme ho v každej lekárni. Ježiš však hovorí, že podobne ako bol vyzdvihnutý medený had na púšti, musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, čím mal na mysli seba, svoje ukrižovanie. Na púšti šlo len o zachovanie fyzického zdravia, tu však ide o viac, o večný život. A len ten, kto uverí, že ukrižovaný Ježiš je Božím Synom, ktorý vstal z mŕtvych, môže byť uzdravený, čiže získať večný život. Viera je prvým predpokladom k večnej spáse. Kde niet tejto viery, tam nemôže prísť ani spása.

Avšak pred čím alebo pred kým vlastne máme byť zachránení? Je mnoho vecí, ktoré považujeme za zlé. Zlo má veľa podôb. Choroba, smrť, psychické problémy, vnútorný nepokoj, neprijatie zo strany ľudí, problémy so zabezpečením živobytia, existenčné problémy, výčitky svedomia. Na prvý pohľad sa zdá, že ak odstránime všetky problémy týkajúce sa materiálneho zabezpečenia, budeme zachránení. Už aj pre malé deti je ideálom šťastia zamestnanie, kde sa dobre zarába, pekný byt či výkonné auto. My starší však vieme, že po prvé, mať dobre platené zamestnanie nie je také jednoduché a už vôbec to nezaručuje, že budeme so svojim životom spokojní. Načo by nám bolo toto všetko, keby sme sa nemali ku komu prihovoriť, na koho usmiať, keby nebolo človeka, čo by nám rozumel a bol ochotný nás vždy vypočuť. Zdá sa teda, že naša záchrana nespočíva v materiálnej hojnosti. Sme ľuďmi a máme nesmrteľnú dušu. Boh nás stvoril z lásky a sme stvorení pre lásku, sme vnútorne naprogramovaní na dobro, pravdu, čiže na Boha. Je to ako s kompasom, ktorý nám vždy ukáže, kde je sever. Okrem tohto povolania sme veľmi krehkí a náchylní k zlým rozhodnutiam. Ak nerozvíjame vnútorné povolanie žiť pre Boha a pre druhých, stávame sa egoistami, ktorí si sami určujú, čo je dobré a čo nie. Takto sa náš život môže ľahko premeniť na život v zmätku, nepokoji, zúfalstve a hriechoch, ktoré sa kopia. Preto potrebujeme byť oslobodení od hriechu. Toto sa stalo s každým z nás pri krste. Krst je začiatkom našej spásy. V krste sa spájame s Ježišom, ktorý bol vyzdvihnutý ako znamenie našej spásy. Boh nám ponúkol svoju lásku. Ak na ňu budeme odpovedať najmä modlitbou, prijímaním Eucharistie či skutkami lásky, bude naša spása zavŕšená vo večnosti. Po krste máme záruku, že Boh sám nás sprevádza životom, aby sme nikdy nezabudli na povolanie k láske.

​Drahí bratia a sestry! Každý z nás túži byť dobrým človekom. Je to znak povolania, ktoré Boh vložil do každého človeka. Aby sme sa neodklonili od tohto vnútorného kompasu, Boh si nás vyvolil a my sme sa v krste stali jeho synmi a dcérami, sme teda Božími deťmi. Nebolo by to možné, ak by sa Boh neobetoval za nás, keby podobne ako Mojžiš, ktorý vyzdvihol na púšti medeného hada, nebol vyzdvihnutý na kríži aj Syn človeka. Ukrižovaný Ježiš je znamením našej spásy. Ak veríme, že je Božím Synom a usilujeme sa žiť podľa evanjelia, sám Boh nás očisťuje a pomáha nám oslobodiť sa od hriechu, aby sme mali k nemu i k sebe navzájom stále bližšie. Vážme si toto veľké povolanie a vyvolenie. Vďaka tejto Božej pomoci môžeme byť lepší. Vďaka tomu dokážeme aj v ťažkostiach sa usilovať konať dobro, pomáhať druhým. Vďaka Bohu dokážeme aj dnes veriť, že dobro je silnejšie ako zlo. Nech nám preto toto pôstne obdobie poslúži k prehĺbeniu viery v Ježiša Krista a urobme všetko preto, aby sme sa oslobodili od zla, ktoré nás oberá o pokoj a vzďaľuje nás od povolania žiť v láske. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.