Kvetná nedeľa v roku B


Drahí bratia a sestry! Sledovať Ježiša na jeho krížovej ceste od zajatia v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote znamená vidieť, čo všetko dokáže ľudská zloba. A evanjeliá nám umožňujú spraviť si reálnu, veľmi drastickú predstavu o tom, čo všetko sa s Ježišom za tých pár hodín udialo. Je dobré si toto všetko uvedomiť aspoň raz do roka, pred blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami.

Žijeme totiž vo svete, kde sa navonok veľmi často prestáva rozlišovať medzi dobrom a zlom. Skôr sa zdá, že sa občas snažíme zlé správanie ospravedlňovať, ba priam vytvárať podmienky, kde by sme dobro a zlo postavili na jednu štartovaciu čiaru. Zdráhame sa prevziať v plnej miere zodpovednosť za svoje správanie. Keď sa niekto dostane do väzenia, hľadáme spôsob, ako ukázať zlé sociálne podmienky, v ktorých vyrastal. Môže to byť pravda. Toto však nikoho neospravedlňuje, aby lúpil, kradol, či ubližoval iným. Keď dieťa vyrušuje v škole, rodičia sa niekedy postavia na jeho stranu namiesto toho, aby uznali, že je jednoducho roztopašné a potrebuje viac disciplíny. Keď muž a žena žijú spolu bez sobáša, niekedy sa ich snažíme ospravedlniť dobou alebo sociálnymi podmienkami namiesto toho, aby sme im jasne povedali, že je to hriech. A takto by sa dalo v príkladoch pokračovať.

Pohľad na zbičovaného Ježiša, ktorý sa z posledných síl vlečie s krížom na ramenách na Golgotu, kde ho drasticky ukrižujú, vyvoláva ľútosť. Je to príliš kruté a príliš nespravodlivé. A nám, ľuďom, ktorí vieme byť poriadne vypočítaví, je možno chvíľami ťažké uveriť, že niekto bol schopný takejto veľkej obety. Pre nás. Pred Ježišovou misiou, ktorá bola zavŕšená na kríži nemožno urobiť nič iné len s pokorou kľaknúť si. Ďakovať mu. A hanbiť sa. Za to, akí sme. Povrchní, sebeckí, namyslení, zákerní, či škodoradostní. Že nemáme dosť síl a často ani dobrej vôle, aby sme boli iní, lepší.

Ježišova krížová cesta odkrýva o nás jednu veľkú pravdu. Sme poznačení dedičným hriechom a vieme byť naozaj zlí. Zloba nie je len v rozprávkach. Je každodennou realitou, s ktorou zápasíme. Vo svojich dušiach, v našich rodinách, na pracoviskách, v celej spoločnosti. Áno, hoci vo svedomí cítime, kde je dobro, čo je správne, vedome sa rozhodujeme opačne. Dobrovoľne podstupujeme voľbu, ktorá nerešpektuje Božie prikázania a ubližuje iným. Presne takto sa správame. A hľadáme tisíc výhovoriek, aby sme seba i nám podobných ospravedlnili.

Drahí bratia a sestry! Sledovať Ježiša na jeho krížovej ceste od zajatia v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote znamená vidieť, čo všetko dokáže ľudská zloba. Je to náš obraz. Až príliš skutočný. Aj my stojíme v tom zástupe, ktorý žiada jeho smrť. Aj my po ňom pokrikujeme. Aj nami lomcuje tá nepopísateľná nenávisť či hnev. Dokážeme zájsť až tak ďaleko.

​Možno na nás toto všetko pôsobí deprimujúco. Potrebné je len jedno. Uvedomiť si, že sa reálne dokážeme slobodne rozhodnúť pre zlo. Že sa radi ospravedlňujeme. Pohľad na Ježiša na krížovej ceste je pre nás upozornením, aby sme nepodliehali sebaklamu. Je to zároveň cesta k sebapoznaniu, skutočnej ľútosti a novému začiatku. Boh sa za nás obetuje. Necháva sa pribiť na kríž. Robí všetko preto, aby náš život, nech je akýkoľvek, bol zápasom s víťazným koncom. Preto je kríž znamením spásy a našej nádeje. Preto je kríž rozprávaním o láske. Ale nie o hocijakej. Je to láska, o ktorej hovorí sv. Pavol. A tá nezávidí, nevypína sa, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Je to láska, ktorá všetko dúfa, všetko verí a všetko vydrží. Takúto lásku nám ukázal Ježiš. Nechajme sa ňou naplniť a rozdávajme ju ďalej. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.