Veľkonočná nedeľa v roku B


Drahí bratia a sestry! Po tieto dni k nám zavítala jar. Skoro ráno nás prebúdza bezstarostný spev vtákov. Počujeme celú paletu hlasov, ako sa vzájomne prekrikujú. Kvitnú prvé kvety. A za nimi prilietavajú prvé včielky. Každý rok sa opakuje tento zázrak života. Hovoríme o zázraku, lebo na prvý pohľad sa zdá, že v dlhej a studenej zime či hlbokých mrazoch niet viac miesta pre život. Napriek tomu prichádza jar. A i na tých najstudenších miestach sa začína zelenieť, kvitnúť či spievať. Všetko živé sa teší zo života. Nie náhodou práve v tomto období slávime veľkonočné sviatky. Samotná príroda, ktorá je Božím dielom, nám pomáha pochopiť zázrak, ktorý sa stal vo veľkonočné ráno.

Jánovo evanjelium rozpráva o Márii Magdaléne, ktorá prišla k Ježišovmu hrobu ako prvá. Neboli to apoštoli, teda muži, od ktorých by sme očakávali odvahu a statočnosť. Bola to žena, ktorá podľa židovského práva nebola považovaná za vierohodného svedka. Je to však ona, ktorá prináša prvé posolstvo, že hrob je prázdny. Čo si mohla pomyslieť v takejto chvíli? Hroby sú miesta, kde chodíme spomínať, možno plakať a majú pre nás veľký symbolický význam. Nad prázdnym hrobom visí veľký otáznik. Čo sa to vlastne stalo a prečo? Keby bol Ježiš zostal v hrobe, ľudia by k nemu chodili na neho spomínať. Nielen ženy, ale ak by nabrali odvahu, tak po čase aj apoštoli. A pomaly by sa na Ježiša zabudlo. Tak ako prirodzene zabúdame na tých, ktorí nie sú medzi nami. Lenže Ježišov hrob zostal prázdny, len s plachtami a šatkou, v ktorých bol uložený. O tom, že je to tak, sa prišli presvedčiť aj niektorí apoštoli, dokonca aj Šimon Peter. Videli a uverili. Ale ako poznamenal evanjelista, „ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.“ Prázdny hrob iste nie je rozhodujúcim dôkazom jeho zmŕtvychvstania. Avšak on sám sa po vzkriesení ukázal: jednotlivým učeníkom i veriacim. Mal fyzickú podobu, jedol s nimi rybu, kráčal do Emauz, ale predsa už bol iný. Prechádza cez zatvorené dvere, neplatia pre neho základné pravidlá priestoru a času. A čo je najdôležitejšie. Stretnutie so vzkrieseným Kristom premieňa. Apoštolov, učeníkov. Dáva im silu, vlieva nádej.

Drahí bratia a sestry! Vzkriesenie je novým začiatkom. Božím víťazstvom nad hriechom a smrťou. Je to aj naše víťazstvo. V krste sme boli ponorení do jeho smrti, aby sme mali účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní. Avšak napriek tomu, aj my sme neraz ako ženy a apoštoli z evanjelia. Nechápeme, že On má vstať z mŕtvych. Nechápeme, že nový začiatok je možný aj tam, kde sa už nijaký neočakáva. Vnímame známky premeny, ale nevieme, čo sa vlastne stalo. Ježišovo vzkriesenie je totiž z ľudského pohľadu viac ako neuveriteľné. Ale zároveň vydáva jedinečné svedectvo, že má zmysel veriť a dúfať, aj keď všetko svedčí o opaku. Má zmysel veriť v obrátenie veľkého hriešnika; má zmysel veriť v naše vlastné vzkriesenie aj vtedy, keď sami odprevádzame niekoho z blízkych na poslednej ceste. Dnešná slávnosť Ježišovho zmŕtvychvstania nám pripomína, že takáto viera nie je slepá. Nie je to dôvera bez rozumu. Ale je to hlboké vnútorné presvedčenie, ktoré stojí na udalostiach veľkonočného rána, tak ako nám o tom svedčia evanjeliá a prvotná cirkev. Keby nebolo Ježišovho zmŕtvychvstania, nebolo by ani Cirkvi a my by sme dnes neboli v tomto chráme. Stretnutie so vzkrieseným Kristom sa však natoľko hlboko dotklo jeho apoštolov, učeníkov i ďalších, že už nemohli žiť ako predtým. Ich život nadobudol iný zmysel a pochopili, čo je naozaj dôležité.

​Drahí bratia a sestry! Prebúdzajúca sa príroda umocňuje tú zázračnú udalosť celých ľudských dejín; uľahčuje nám pochopiť, že skutočná premena, skutočný Boží zásah vždy prichádza z ničoho, nemáme na tom nijakú zásluhu a je nezaslúženým darom. Takouto udalosťou je aj Kristovo zmŕtvychvstanie. Od prijatia jej posolstva a vnútorného prežitia závisí miera porozumenia vlastného života. Keď sa apoštoli stretli so Vzkrieseným Kristom, úplne ich to premenilo. Nech sa ten istý Vzkriesený Kristus dnes osobitným spôsobom dotkne každého jedného z nás. Zároveň je to výzva často vyhľadávať jeho prítomnosť. Stretávajme sa so vzkrieseným Kristom v každodennej modlitbe, pri svätej omši, v častom prijímaní sviatostí, pri čítaní a počúvaní Božieho slova. Hľadajme ho v stretnutiach s ľuďmi, ktorí sú stvorení na Boží obraz a v udalostiach, v ktorých sa ocitneme. A zapamätajme si: Kristovo Vzkriesenie je dôkazom, že nový začiatok je vždy možný a dokonca aj tam, kde sa už nijaký neočakáva. Všetkým vám zo srdca želám a vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.