Siedma veľkonočná nedeľa v roku B


Drahí bratia a sestry! Medzi najznámejšie povesti z obdobia Veľkej Moravy patrí tá o Svätoplukových prútoch. Kým sú spolu, je ťažké ich zlomiť všetky naraz, po jednom to ide oveľa ľahšie. Tento príbeh sa často používa ako obraz jednoty. Keď ľudia držia pohromade, ak si pomáhajú, ľahšie a skôr zvládnu všetky ťažkosti, ktoré ich môžu stretnúť. Jednota však nie je vlastnosťou, ktorú oceňujeme len na rovine národného spoločenstva. Jednota je dôležitá aj inde, v rodinách, vo farnostiach, či v Cirkvi. Nejednota bolí a spôsobuje veľa problémov.

Je zaujímavé, že medzi posledné Ježišove odkazy učeníkom patrí jeho prosba o jednotu. V dnešnom Jánovom evanjeliu sme počuli: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.“ Pán Ježiš vie, že jednota je ťažká a nie je ľahko dosiahnuteľná. Prosí Otca, aby tí, ktorí tu zostávajú, boli tak jedno ako my. Inými slovami. Jedinečným vzorom jednoty pre veriacich v Krista je Najsvätejšia Trojica: Otec, Syn a Duch Svätý. Hoci sú to tri božské osoby, predsa tvoria jedno. Táto jednota, založená na láske, je pre Cirkev veľkým vzorom. Preto je každé rozdelenie sklamaním a neraz aj pohoršením pre svet. Skutočnosť rozdelenia kresťanských cirkví sťažuje aj ohlasovanie evanjelia. Preto Ježiš prosí: „Nech sú tak jedno, ako sme my!“ Avšak táto jeho prosba o jednotu je spojená s ďalšou, aby učeníci boli uchránení pred Zlým. Neprosí, aby boli vzatí zo sveta, ale zároveň si uvedomuje, že ľudský život je neustálym zápasom, kde je ťažké vytrvať na ceste dobra. Ak teda budeme mať na očiach jednotu Najsvätejšej Trojice a budeme disponovaní prijať Božiu pomoc, dokážeme zachovať jednotu, o ktorú Ježiš tak úpenlivo prosí.

Drahí bratia a sestry! Málokto pochybuje, že jednota je potrebná. Už druhá vec je, ako túto jednotu dosiahnuť. Už niekoľko desaťročí jestvuje medzi kresťanskými cirkvami ekumenické hnutie, čiže cieľavedomá snaha o jej dosiahnutie. Túto jednotu si však nepredstavujeme ako nejakú dohodu, v ktorej každý z niečoho ustúpi a bude po všetkom. Cirkev totiž nemá politické, ale pastoračné ciele. A najvyšší cieľ pre Cirkev je spása duší. Nie je jedno, či je človek katolíkom protestantom alebo pravoslávnym. Preto treba jedným dychom povedať, že nie každý prostriedok rovnako vedie ku spáse. K tomuto cieľu nás môže priviesť jedine Boh sám. Ekumenizmus je teda viac Božím, ako ľudským dielom. Ale zároveň aj my musíme urobiť všetko preto, aby sme zaceľovali rany, ktoré spôsobilo rozdelenie. Proces zbližovania kresťanských cirkví má len jedno zásadné kritérium: je ním Kristus sám, ktorý je Pravdou. A On sám prosí Otca, aby sme boli touto Pravdou posvätení.

Avšak keď hovoríme o jednote, nemôžeme vynechať rodinu. Sami vidíme, koľko je v našich medziľudských vzťahoch a rodinách či manželstvách nejednoty a nesvárov. Ježišova túžba, aby sme boli jedno, platí aj v tomto smere. Lebo ako môžeme vytvoriť jednotu vo väčšom spoločenstve, ak sa ju nenaučíme vytvárať v rodine a manželstve? Ako dáme dokopy tisíce, keď sa nevieme dohodnúť dvaja, štyria či šiesti ľudia v jednej rodine? Aj pre naše rodiny a farské spoločenstvo je vzorom jednoty Najsvätejšia Trojica. Čiže základom akejkoľvek jednoty je vzájomná láska, z ktorej pramení aj úcta a rešpektovanie toho druhého. Avšak pamätajme, že láska s pravdou sa nevylučujú. Boh chce, aby sme boli jednotní, ale nie za cenu klamstiev a lacných kompromisov. Láska je základom jednoty, ale musí byť inšpirovaná pravdou. Ak nechcem žiť v pravde a nechcem ani druhým pomáhať, aby pravdu poznali a v nej žili alebo ak ju aj poznám, ale sa jej v mene pokoja v domácnosti zriekam, potom moje vzťahy z dlhodobého hľadiska budú stáť na veľmi tenkom ľade.

​Drahí bratia a sestry! Povesť o Svätoplukových prútoch nám pripomína, že tí, čo držia spolu a vzájomne si pomáhajú, môžu veľa dosiahnuť. Posolstvo tohto príbehu je aj dnes aktuálne. Denne zažívame veľa situácii, ktoré preverujú našu schopnosť žiť v jednote. Pán Ježiš nám pripomína, že je nesmierne dôležité žiť v jednote. Je to výzva naučiť sa ju prežívať v našich manželstvách a rodinách, v našom farskom spoločenstve či v Cirkvi. Základom tejto jednoty je láska, inšpirovaná pravdou, ktorá hľadá dobro a túži ho priniesť a sprostredkovať aj tomu druhému. Usilujme sa o život v jednote. Snažme sa byť dobroprajní a veľkodušní voči sebe navzájom. Nezáviďme jeden druhému. Tešme sa z každého jedného úspechu našich bratov a sestier. Tak sa naučíme druhých prijímať a mať ich radi takých, akí sú. Motívom k našej láske nech je však Pravda, ktorou je Kristus sám. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.