Slávnosť Nanebovstúpenia Pána


Drahí bratia a sestry! Nebo je v našich mysliach spájané s veľkým tajomstvom. Pripomína neznámy svet, ktorý nás obklopuje, v niekom pohľad na nočnú oblohu posiatu hviezdami vyvoláva romantické pocity. V každom prípade nebo pôsobí harmonicky, ak je jasná obloha, vždy sa môžeme dívať na hviezdy. Naďalej však zostáva nepreniknuteľným tajomstvom.

Dnes máme slávnosť Nanebovstúpenia Pána. V evanjeliu sme počuli, ako Pán Ježiš poslal učeníkov do celého sveta hlásať evanjelium. Potom bol vzatý do neba, kde sedí po Božej pravici. Nanebovstúpenie Pána nie je len jedným z kamienkov mozaiky Ježišovho života, ale predovšetkým spečatením novej zmluvy medzi nebom a zemou. Už v Starom zákone Izraeliti vnímali nebo ako solídnu stavbu, ktorá stojí na pevných stĺpoch a nikdy sa nevychýli. Keďže nebo bolo odjakživa vnímané ako nepreniknuteľné tajomstvo, človek patril zemi, ale nemohol siahnuť na nebo. Spomeňme si na zúfalú snahu babylonského kráľa postaviť vežu, ktorá by spojila nebo so zemou a na zmätok, ktorý potom nastal. Túto kráľovu túžbu môžeme chápať ako snahu vyrovnať sa Najvyššiemu, samému Bohu. Takto sa prirodzene začal vytvárať vzťah medzi nebom a Bohom. Už Starý zákon viac krát zdôrazňuje, že nebeské kráľovstvom je kráľovstvom samého Boha. Nebo je teda Božím príbytkom. A to nie je len nejaký básnický obraz, ale vyjadrenie pravdy, že celý vesmír je podriadený Božej moci a preniknutý jeho pohľadom. Hovoriť o Bohu na nebesiach znamená pripomenúť si, že na jednej strane je Boh nepreniknuteľným tajomstvom, na strane druhej je nám však veľmi blízko.

Aj Pán Ježiš často hovoril o nebi, o nebeskom kráľovstve alebo o Otcovi, ktorý je na nebesiach. Avšak nehovorí o nebi, ako o nejakej vzdialenej realite, ale ako o svojom svete. Lebo On vlastní tajomstvá nebeského kráľovstva; On pozná Otca, ktorého máme v nebesiach. Aby takto mohol hovoriť o nebi, musel On sám odtiaľ prísť. Prichádza z neba a do neba sa aj vracia, avšak jeho dielo na zemi pokračuje. On cez svoje vykupiteľské diele, smrť a zmŕtvychvstanie, spojil a zmieril nebo so zemou, aby sa všade stala Božia vôľa. Otvorené nebo, kedy na Ježiša i na apoštolov zostupuje Boží Duch, je znakom tohto zmierenia. Ježiš svojim vzkriesením dostal všetku moc „na nebi i na zemi“ a sedí po Božej pravici. Takto spečatil novú zmluvu medzi nebom a zemou, ďalej ako sme počuli, Cirkev obdaril mocou a On sám napĺňa v nebi úkony, ktoré Cirkev koná tu na zemi.

Drahí bratia a sestry! Vidíme, čo všetko spravil Boh pre naše zmierenie. Vidíme, ako Boh nám cez stvorenie, i cez pohľad na oblohu, otvára cestu k sebe. Keď hľadíme do neba, máme pocit malosti a uvedomujeme si naše miesto uprostred vesmíru, ktorý nás presahuje, ale ktorý je Božím dielom. Je to výzva k pokornej vďačnosti, ale aj výzva oceniť všetko dobré a krásne, čím nás Boh zahrnul. Nie nadarmo sa pri modlitbe často pozeráme nahor, akoby sme niekoho hľadali. A v tomto našom pohľade je pevná viera, že celý náš život, všetky naše myšlienky, slová a skutky, sa odohrávajú pod pohľadom Všemohúceho Boha. Ten pohľad nahor však vyjadruje aj našu podvedomú túžbu spočinúť raz definitívne v Božom náručí. Slávnosť Nanebovstúpenia Pána nám tak nielen pripomína spečatenie zmluvy medzi nebom a zemou, ale aj potrebu neustále nachádzať či už vo vzťahu k Bohu, ako aj vo vzťahu k ľuďom cesty zmierenia, aby sa všade realizovala Božia vôľa.

​Drahí bratia a sestry! Ešte nie raz budeme hľadieť na oblohu a uvedomovať si jej krásu i tajomstvo, ktoré vyžaruje. Asi niet krajšieho a symbolu harmónie a večného domova. Nebo je miestom, odkiaľ prišiel Ježiš a kam vystúpil. Je miestom, kde chceme raz aj my nájsť svoj večný pokoj. Nech preto dnešná slávnosť Nanebovstúpenia Pána v nás posilní našu túžbu po nebi. A nech je táto naša túžba spojená so snahou žiť tak, aby sme si toto nebeské stretnutie s Pánom zaslúžili. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.