Príhovor na Kvetnú nedeľu v roku B


Drahí bratia a sestry! Začíname sláviť Veľký týždeň, v ktorom si mimoriadnym spôsobom pripomenieme tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. V tento deň si pripomíname Ježišov slávny vstup do Jeruzalema. I on, ako všetci nábožní Židia, prichádzal na Veľkú noc do Jeruzalema. Tento vstup však bol zvláštny. Ježiš prichádza ako známy prorok, všetci ho poznajú. Všade sa hovorí o jeho zázrakoch, o jeho posolstve. Preto jeho príchod do svätého mesta sprevádza obrovské nadšenie, ktoré akoby nemalo konca. Ľudia ho vítajú so zelenými ratolesťami, ktoré symbolizujú nádej. Prevolávajú mu na slávu, hoci ich o to nežiada a do mesta prichádza tak chudobne a skromne, ako to robil vždy predtým. Prevolávajú mu „Hosanna“, ale už o pár dní ten istý zástup bude žiadať jeho ukrižovanie.

Kvetná nedeľa je spomienkou, ktorá bude vždy vyvolávať tak trochu rozpaky. Je totiž ťažké predstaviť si, čo všetko sa asi musí stať, aby človek takým zásadným spôsobom zmenil svoj názor. Cítime za tým ľudskú nestálosť v dobrom, ale aj ruku diabla, ktorý človeka zvádza ku konaniu zla. Nie je ľahké pochopiť konanie ľudí. Skôr v tejto situácii rozumieme Božiemu zámeru, ktorý vydáva na smrť vlastného Syna, aby splatil za nás dlžobu. On musí zomrieť, aby sme my nezostali otrokmi hriechu a smrti. Lebo tieto dve bariéry nám bránia, aby sme svoje pozemské putovanie prežili skutočne v jeho plnosti. Avšak už na dnešným pašiách – evanjeliu podľa Marka – smieme pozorovať správanie konkrétnych ľudí. O každej by sa dalo hovoriť dlho. My si všimnime len jednu z postáv – Pontského Piláta. Nebyť jeho smutnej úlohy v závere Ježišovho pozemského života, takmer nič by sme o ňom nevedeli. On osobne klince nepribíjal, Ježiša osobne nebičoval, ani fyzicky netrápil, predsa však výrazným spôsobom nesie podiel na tom, čo sa stalo. Je neprehliadnuteľným príkladom, aké dôsledky môže mať naše konanie, ak sa riadime len tým, čo je pre nás výhodné alebo sa vyhovárame na to, že konáme podľa zákona.

Pán Ježiš sa ocitol pred Pilátom. Vydali ho jeho vlastní, keďže nemali kompetenciu odsúdiť ho na smrť. Pilát sa chvíľu usiluje s Ježišom komunikovať a nadobudne dojem, že je nevinný. Nemá však záujem mať na krku nepokoje zo strany veľrady a tak sa rozhodne zachovať pragmaticky ako „pravý demokrat“. Dá ľuďom voľbu: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa? Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.“ A kričiaci zástup Ježiša odmietne. Pilát si teda umyje ruky a nechá Ježiša ukrižovať.

Posledné udalosti Ježišovho života nie sú len o veľkej Božej láske voči nám. Nie sú len o tom, že Boh nás miluje a je ochotný zomrieť za naše hriechy. My sme totiž tí, kvôli ktorým zomiera. My sme ho ukrižovali! Toto rozprávanie je aj o ľudskej biede, o našom hriechu. Pilátov osud pripomína, že sa za žiadnych okolností nesmieme zriekať pravdy. Pilát nemal právo nechať Ježiša ukrižovať len preto, že si to želal zástup. Pravda je vždy len jedna a nie je relatívna. Neplatí to známe, že každý máme svoju pravdu. Ani my nemáme právo konať zlo len preto, že je to názor väčšiny. My nesmieme konať hriešne len preto, že nejaký hriech je spoločensky akceptovaný. Ak sa nejaký životný štýl z pohľadu väčšiny javí ako normálny a my vo svedomí poznávame, že je v rozpore s Desatorom alebo tým, čo učí náuka našej Cirkvi, nemôžeme ho prijať za svoj. Sú totiž dva typy veľkých hriešnikov. Sú takí, ktorí si svoj hriech priznávajú a netvária sa, že je to v poriadku. Tým Boh odpustí. Ale potom sú aj hriešnici, ktorí si vlastné zlyhanie chcú nejako ospravedlniť a hľadajú taký pohľad na morálku, ktorý by vyhovoval ich vlastnej situácii.

​Drahí bratia a sestry! Na Kvetnú nedeľu sa mieša radosť so smútkom. Tešíme sa z Ježišovho príchodu do Jeruzalema a smútime z jeho blížiacej sa krížovej cesty, ktorú čoskoro podstúpi. Je to rozprávanie o láske, ktorá je vždy ochotná podstúpiť aj veľké utrpenie. Uvažujme v týchto dňoch často nad týmto kľúčovým príbehom ľudských dejín. Nechajme sa osloviť Božou láskou, ale rovnako sa poučme aj z postáv, ktoré sú súčasťou evanjelia. Dajme si pozor, aby sa z nás nestali takí novodobí Piláti. Vždy sa na prvom mieste pýtajme, či to čo robíme, je dobré alebo zlé, či je v súlade s Desatorom a našim svedomím a až potom berme na vedomie pohľad väčšiny. Toto je najistejšia cesta k tomu, aby sme zostali Ježišovi verní a získali večnú spásu. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.