Veľkonočná nedeľa 2012


Drahí bratia a sestry! Keď hovoríme o vzkriesení, rozprávame vlastne o zázraku. Ako ináč možno nazvať skutočnosť, že človek zomrie a o tri dni hrob, do ktorého ho uložili, je prázdny? Už na prvý pohľad je zrejmé, že to, čo sa stalo vo Veľkú noc v Jeruzaleme s Ježišom po jeho ukrižovaní, prekračuje všetky ľudské predstavy a očakávania. Toto sa naozaj stalo a my si to dnes sprítomňujeme, aby sme sa posilnili vo viere. V našom svete už niet veľa viery v zázraky. A vôbec, zdá sa, akoby dnešný život svojim zameraním a prioritami nemal s vierou nič spoločné. Väčšina z nás pracuje, zarába, živí svoje rodiny. Tešíme sa na koniec týždňa, často nás práca ani nebaví, ale keďže potrebujeme k životu peniaze, práci sa jednoducho nevyhneme. Ale sú aj takí, ktorých práca baví, dobre zarábajú a jednoducho chcú mať ešte viac. Sme radi, že stihneme cez deň aspoň krátku modlitbu, čas na hlbší život viery jednoducho nemáme. Vieme to, ale rovnako si z času na čas uvedomujeme, že to životné tempo jednoducho nie je úplne v poriadku. Máme pocit, že život plynie naozaj rýchlo a uniká nám pomedzi prsty. Stále čakáme, že to hlavné v živote nás ešte len čaká, možno túžime po lepšej budúcnosti, ale nevieme prežiť prítomnosť. Ak takto zmýšľame, vlastne očakávame zázrak. Nejakú náhlu nevysvetliteľnú zmenu, vďaka ktorej náš život bude iný ako doposiaľ. Možno žijeme všelijako, často vzdialení od Boha, ale predsa len túžime po lepšom živote. Túžime porozumieť samým sebe, nájsť silu usporiadať vlastný život podľa evanjelia. Ak toto všetko nosíme v srdci, túžime po zázraku a sme pripravení porozumieť aj Ježišovmu vzkrieseniu.

Po Veľkom Piatku nastalo veľké ticho, plné očakávania. Ježiš zomiera drastickým spôsobom na kríži, zomiera za nás, kvôli našim hriechom. A my stojíme v tom zástupe, ktorý vidí jeho bičovanie, jeho ťažkú krížovú cestu. My ho sprevádzame, keď ho pribíjajú na kríž a za nás zomiera. Písmo hovorí: „za spravodlivého by sa azda odhodlal niekto zomrieť. Ale Kristus zomrel za nás, keď sme boli hriešnici.“ My sme si teda skutočne takúto obetu nezaslúžili. A Boh ju napriek tomu vykonal. To veľké ticho, ktoré nastalo po Ježišovej smrti, nám pripomenulo vlastnú smrteľnosť. Keď sme totiž prichádzali k Božiemu hrobu pobozkať Ježišovo telo, v tom uctievaní jeho obety sme prijímali aj vlastný osud a vlastné utrpenie. Na Veľký Piatok, keď si pripomíname Ježišovo ukrižovanie, sme vlastne uznali, že jeho obeta mala zmysel. Jedna vec je istá. Veľký Piatok nemožno oddeliť od veľkonočného rána. Keby sa Ježišov príbeh končil ukrižovaním, naša viera, naše nádeje, očakávania, to všetko by bolo márne. Takto koncentrovanú beznádej a zúfalstvo z nespravodlivej smrti by sme asi nevydržali.

My sme však prišli do chrámu včera i dnes, lebo veríme na zázraky. Tak veľmi by sme chceli na vlastnej koži zažiť prekvapenie Márie Magdalény či apoštolov, ktorí nachádzajú prázdny hrob. My chceme veriť na zázraky. Možno aj preto, lebo pragmatický prístup k životu v našej kultúre nám dennodenne cynicky navráva, že žiadnych zázrakov niet. Že je len menšina, ktorá sa má výnimočne dobre, všetko si môže dovoliť a potom väčšina, kde mnohí žijú z ruky do úst, a ktorej časť sa túži za každú cenu stať súčasťou menšiny, aj za cenu vlastného zdravia, straty vzťahov k Bohu či k ľuďom, aj za cenu systematického porušovania Božích zákonov. My chceme veriť v zázraky aj preto, aby sme posilnili vlastnú vieru. Viera, o ktorú musíme často zápasiť, aby sme si ju zachovali. Lebo žiť podľa viery v dnešnom svete nie je jednoduché.

To vnútorné napätie po Ježišovom ukrižovaní nám toľko pripomína. Je to nielen odkaz na vlastný fyzický koniec. Veď od života sme už utŕžili toľko rán! A koľko rán nám zasadili ľudia? Vždy po takomto údere potrebujeme čas na to, aby sme sa spamätali a vrátili sa do normálneho života. Vtedy nás ľudia pozorujú s očakávaním, ako to zvládneme, ako sa s tým vyrovnáme. Postavíme sa na nohy alebo nás táto rana zloží? Ježiš bol pochovaný, nastalo ticho. Snáď si niektorí aj spomenuli na jeho proroctvá, že vstane z mŕtvych. Apoštoli boli ustráchaní na jednom mieste. Veľmi sa báli a nevedeli sa spamätať z toho, čo sa stalo. Možno si v duchu kládli otázku, či sa naozaj nejakým zázračným spôsobom potvrdí, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn. Keď Ježiš skutočne vstal z mŕtvych, bolo to také neuveriteľné, také nepredstaviteľné, že všetci k tejto správe pristupovali s veľkou opatrnosťou. Ale keď ho zazreli, hneď ho spoznali. Všetko sa zmenilo. Tam, kde vládla smrť, nastúpil život. Tam, kde bolo bodkou zúfalstvo, sa objavila veľká nádej a radosť.

Drahí bratia a sestry! Je tak dôležité mať v živote nádej, veriť nielen vo vlastné vzkriesenie, ale aj v nové začiatky. Dnešná slávnosť nám odkazuje jednu veľmi dôležitú správu: pri každom novom začiatku, pri každom vzkriesení je prítomný Boh. Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych. Koľko je oblastí v našom živote, kde potrebujeme zažiť vzkriesenie. Koľko nových začiatkov potrebujú naše vzájomné medziľudské vzťahy, koľko vzkriesení potrebujeme v osobnom duchovnom živote. Koľkokrát zápasíme dlhé roky s konkrétnym hriechom, koľkokrát si nevieme rady sami so sebou, cítime sa bezradní a frustrovaní. Potrebujeme Boží zásah, potrebujeme zažiť vzkriesenie.

​Slávime Veľkú noc, sprítomňujeme si okamih, keď Boh vzkriesil svojho Syna Ježiša z mŕtvych. Cítime veľkú radosť, lebo tento mimoriadny sviatok je oslavou života. Prináša nádej, more nádeje. Hovorí o zázraku, ktorý Boh urobil pre nás. Hovorí o zázrakoch, ktoré chce Boh v našich životoch aj dnes uskutočniť. Veľká noc nám hovorí, že Boh môže uzdraviť každú ranu; že je to On, kto môže zmeniť to, čo my zmeniť nevieme. Veľká noc nám pripomína, že pri každom vzkriesení a novom začiatku je potrebná Božia pomoc. Zmŕtvychvstalý Ježiš nám dáva nádej. Odkazuje nám, že aj v našom živote sa môže odohrať veľa zázrakov. Aj naše rany môžu byť uzdravené. Nech nás toto vedomie, táto radosť veľkonočného rána motivuje, aby sme sa zo všetkých síl usilovali žiť čo najviac v Ježišovej blízkosti a usporiadali život podľa Božích prikázaní. Ak sa budeme usilovať žiť podľa viery, budú v našom živote prítomné nádej i pokoj. Prežívajme túto veľkú radosť z Ježišovho zmŕtvychvstania. Tešme sa zo zázraku vzkriesenia, ktorý hovorí, že život je vždy silnejší ako smrť; že milosť je vždy mocnejšia ako hriech. Všetkým vám zo srdca vyprosujem požehnané veľkonočné sviatky. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.