Veľkonočný pondelok


Drahí bratia a sestry! Včera sme začali sláviť veľkonočné sviatky, ktoré sú najväčšími kresťanskými sviatkami v roku. Mnoho ľudí už neprežíva tieto dni ako kresťanské sviatky, ale skôr ako sviatky jari. Nedávno jedna z televízii ukázala, ako prežívajú Veľkú noc deti v Belgicku. V tejto, ešte pred pár desaťročiami katolíckej krajine dnes mnohí ľudia netušia, prečo sa Veľká noc vlastne slávi. My to chvalabohu ešte vieme, preto sme zhromaždení aj v tomto chráme okolo stola Pánovho Slova a Eucharistie.

Dnešné evanjelium na prvý pohľad nie je zvlášť pozoruhodné. Snáď nás zaujala vynaliezavosť starších z izraelského ľudu, ktorí podplatili strážcov, aby tvrdili, že Ježiša v noci ukradli jeho učeníci. Nič nové pod slnkom. I dnes sa používajú prirodzené argumenty na vysvetlenie nadprirodzeného, akoby ľudské vysvetlenie mohlo nejako spochybniť priamy Boží zásah. Všimnime si však niečo úplne iné. Boh sa zjavil nábožným ženám. Oslovil ich, pozdravili sa mu, objali mu nohy a klaňali sa mu. Toľko krát počas veľkonočného obdobia ešte budeme počuť o tom, ako sa Ježiš zjavil po svojom zmŕtvychvstaní učeníkom alebo aj zástupu. To Ježišovo zjavenie má pre nás nesmierny význam. Nielen preto, že je to hlavný dôkaz jeho zmŕtvychvstania. Keď o ňom uvažujeme, nemáme na mysli len nejaký mystický zážitok, hoci aj ten bol pri stretnutí s ním prítomný. Nemyslíme len na citovú naviazanosť jeho učeníkov, pochopiteľne jeho milovanej matky, Panny Márie, či mnohých ďalších, hoci citová angažovanosť bola prirodzená. Ježišovo vzkriesenie je totiž potvrdením všetkého, čo Boh o sebe zjavil. Ako čítame v liste Hebrejom „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Boh otcom skrze prorokov. V posledných dňoch k nám prehovoril ústami Syna.“ Inými slovami: Boh sa neustále zjavoval, dával sa poznať, kým naozaj je, v celých dejinách spásy. Postupne odkrýval tajomstvo svojej osoby. A všetko toto vyvrcholilo v príchode Božieho Syna na svet. Ježiš prišiel, aby nám ukázal Boha. Nikto nám nemohol Boha priblížiť dokonalejším spôsobom ako Ježiš, lebo bol Božím Synom. Keď bol ukrižovaný, vstal z mŕtvych a teraz sa zjavuje, tak vlastne definitívnym spôsobom potvrdzuje, že všetko, čo hovoril a konal, všetko, čo Boh uskutočnil v dejinách spásy, čo nám zjavil, že všetko toto je pravda. Pozor, to nie je hocijaká pravda, ale pravda v absolútnom slova zmysle.

Ak si toto uvedomíme, celé naše slávenie Veľkej noci môže nadobudnúť hlbší zmysel. Ale rovnako nás môže postaviť pred ťažké otázky a dilemy. Žijeme totiž vo svete, v ktorom sa absolútna pravda príliš nepripúšťa. A priznajme si, ani my často mnohým veciam nerozumieme a ťažko sa bránime názorom väčšiny. Sme svedkami toho, že ľudia prestávajú uvažovať normatívnym spôsobom. Už nehovoríme o tom, čo je správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé, skôr sa usilujeme vyzerať tolerantne a nehovoriť nahlas o tom, čo považujeme za morálne prípustné alebo nie. Sme obklopení mediálnou kultúrou, ktorá ovplyvňuje našu citlivosť na určité skutočnosti. Niekedy bolo ťažké predstaviť si na obrazovke aj mimomanželské vzťahy. Dnes sa latka posúva k zobrazovaniu spolužitia ľudí rovnakého pohlavia alebo dokonca intímnych vzťahov nevlastných súrodencov. Takéto obrazy v nás postupne menia našu citlivosť až do takej miery, že za nejaký čas aj nemravné veci začneme chápať ako normálne. V minulosti bolo nepredstaviteľné, aby muž a žena žili spolu bez sobáša, dnes sa už nad tým nikto ani len nepozastavuje. Zvykli sme si na to. Nehovorím to preto, aby som moralizoval. Táto situácia, ktorú reálne prežívame a na druhej strane Ježišovo vzkriesenie, to všetko pred nás stavia naliehavú otázku: Jestvuje teda absolútna pravda alebo nie? Jestvujú vôbec nejaké normy, ktoré by mali všetci dodržiavať, lepšie povedané, podľa ktorých mám žiť? Nie preto, že sú len normami, ale z toho dôvodu, že ich nerešpektovanie vnútorne rozkladá jednotlivca, rodinu a spoločnosť.

Drahí bratia a sestry! Diskusia o mravnom zákone nie je jednoduchá. Dokonca ani v takej krajine ako je Slovensko, kde je stále relatívne veľa katolíkov. Život podľa Desatora alebo prikázania lásky k Bohu a blížnemu nemožno prikázať. Rovnako by mnohí polemizovali, aká je správna interpretácia tohto mravného zákona. Debata o mravnom zákone teda nie je ťažká len z hľadiska intelektuálneho, kde treba hľadať argumenty a vysvetľovať. Je zložitá aj z toho dôvodu, že mnohí ľudia si interpretáciu mravného zákona - teda toho zákona, o ktorom my, katolíci veríme, že je Božím zákonom - už prispôsobili vlastnej životnej situácii, aby sa mohli ospravedlniť. Avšak aj tu nachádzame rozdiely. Sú totiž oblasti života, kde ľudia síce zlyhali, ale hanbia sa za to. Máme však aj také sféry života, kde sa ľudia za svoje hriechy už ani nehanbia a kde je nemravnosť akceptovaná aj spoločnosťou. Sväté Písmo na viacerých miestach podrobne opisuje, čo sa stalo s izraelskou pospolitosťou, keď sa dlhodobo vo vážnych veciach odvrátila od Božieho zákona. Boh ich jednoducho potrestal. Nemyslime si, že pri takomto vývoji my dopadneme ináč. Nemyslím ani tak nás tu, konkrétne, ale celú spoločnosť.

Čo môžeme robiť v tejto situácii? Na prvom mieste treba priznať, že my sami sme často zneistení. Často máme pocit, že sme so svojimi názormi v menšine. Zdá sa nám, že nás väčšinová kultúra zvalcuje. Rodičia dávajú deťom najlepšiu výchovu ako vedia a boja sa, čo s ich deťmi urobí napríklad škola alebo stretnutie s rovesníkmi. Hľadáme spôsoby, ako vybrať vhodné televízne programy alebo ako usmerniť dieťa pri práci s počítačom na internete. Pamätajme na jednu vec. My sme veriaci ľudia. Veríme v Boha, ktorý nás stvoril, ktorý nás vykúpil, ktorý za nás zomrel na kríži. Tento Boh nám prejavil svoju lásku, ale rovnako nám predložil pravidlá, ktoré najlepšie zodpovedajú našej ľudskej prirodzenosti. A my mu veríme. Verím, že Boh chce pre mňa a pre mojich blízkych dobro. Verím Ježišovi, verím jeho utrpeniu i vzkrieseniu. Verím, že všetko čo hovoril a učil, je pravda. A verím aj tomu, že založil Cirkev, ktorá mi tento poklad viery vďaka pôsobeniu Ducha Svätého hodnoverne sprostredkuje aj po dvoch tisícročiach.

​Drahí bratia a sestry! Má zmysel veriť v Boha, ktorý je Pravdou v absolútnom zmysle. Nehanbime sa za to, že veríme Božiemu zákonu a chceme podľa neho aj žiť. A rovnako neprijímajme pasívne prejavy nemravnosti okolo nás. Aj malá vec môže ovplyvniť mnohých. Buďme tolerantní voči iným názorom alebo životným štýlom, ale vždy ich konfrontujme s Božím zákonom a nebojme sa povedať, že nejaké správanie je nemravné. Pre nás Veľká noc nie je sviatkom jari, ale sprítomnením si najväčšieho zázraku, ktorý sa odohral v dejinách a ktorý Boh uskutočnil pre nás – hovoríme o zázraku Kristovho zmŕtvychvstania. Ježiš sa zjavil ženám a tak potvrdil, že je Pravdou. Keby Ježiš nevstal z mŕtvych, keby nebol Pravdou, nemali by sme dôvod k nádeji. Nech nás dnešné evanjelium i slávenie veľkonočných sviatkov povzbudí, aby sme si obnovili svoj vzťah ku Kristovi a boli mu po celý zvyšok života verní. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.