Šiesta nedeľa v období cez rok B


Drahí bratia a sestry! Ľudia dnes vidia šťastie všelijako. Niekto potrebuje k šťastiu málo, iný viac. Pre niekoho je vrcholom šťastia usporiadaná a zdravá rodina, dobré medziľudské vzťahy, pre iného sú najvyšším prejavom šťastia dobré obchody. Písmo v tejto súvislosti hovorí, že byť šťastný znamená vlastne byť blažený.

O blaženosti rozpráva dnešné evanjelium, ale najmä žalm. V evanjelium Ježiš uzdravuje malomocného človeka, ktorý prichádza s malou dušičkou za Ježišom, na konci so všetkou nádejou a napoly vážne napoly so žartom, možno s istou dávkou ľahostajnosti hovorí: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Akoby neveril, že Ježiš je toho schopný. Ježiš ho uzdravuje a vraví mu: „Chcem, buď čistý!“ Čo mohlo byť pre toho chorého človeka viac ako vlastné zdravie. Ježiš ho zbavuje toho najväčšieho zla, ktoré prežíval, malomocenstva, a robí ho blaženým. Avšak žalm hovorí ešte o inom druhu šťastia. Hovorí o skutočnosti, ktorú prežíva každý z nás, hoci si ju nie vždy dostatočne uvedomujeme. „Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.“ Ako intenzívne museli vedomie viny prežívať Izraeliti, keď takto pokorne dokázali opísať, aké je to veľké šťastie, keď Boh odpustí človeku jeho vinu. Veľké hriechy mali vždy dopad nielen na život človeka, ale aj na celé spoločenstvo. Keď sa vyvolený národ odvrátil od Pána, bol vydaný napospas vlastnému hriechu. Keď sa im nedarilo alebo si ich podrobili iné národy a museli odísť do zajatia, veľmi ťažko to prežívali a zároveň to vnímali ako trest za vlastnú bezbožnosť. Ak teda videli niekde skutočné šťastie, nešlo o nejaký vnútorný pocit; ale o šťastie, ktoré sa prejavovalo navonok ako Božia priazeň, Božie požehnanie, čiže odpustenie neprávostí. Čo viac si mohli želať?

Drahí bratia a sestry! Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že považovať odpustenie viny za vrchol blaženosti je prehnané. Ale uvážme, dá sa žiť s pocitom viny voči niekomu, koho milujeme, od koho možno závisíme? Možno ani nie tak žiť, ale skôr živoriť. Keď sa prehrešíme voči najbližším a skôr alebo neskôr si to uvedomíme, robíme všetko preto, aby nám ten druhý odpustil. Prosíme ho o to, snažíme sa konať pokánie, prejaviť viac lásky tam, kde chýbala. A je pre nás veľmi ťažké zistenie, že toho ľudského odpustenia sa nám nedostalo. O čo horšie by sa nám žilo, keby nám neodpustil Boh! Bolo by veľmi ťažké žiť vo vedomí hriešnosti, v situácii bez východiska. Sme slabými ľuďmi a dopúšťame sa hriechov: z ľahostajnosti, nevšímavosti, ale aj zo zlomyseľnosti a vnútornej zloby. Tieto hriechy neurážajú len Boha a neničia len vzťahy medzi nami navzájom, tieto hriechy ničia predovšetkým nás. Pocity vlastnej bezmocnosti, veľký vnútorný nepokoj, či dokonca zúfanie si nad vlastným životom; úvahy nad vlastnou skazenosťou. Toto všetko je realitou, ktorú môžeme prežívať. A oprávnene. Lebo často sa voči Bohu i ľuďom zle správame. Ale vedomie vlastnej hriešnosti by nás doviedlo do slepej uličky, keby sa Boh nad nami nezmiloval a neodpustil nám. Keby sme ho o to vrúcne neprosili a neprichádzali k sviatosti zmierenia vyznať vlastnú vinu. Kto naozaj prežil vlastnú hriešnosť, ten dobre chápe slová dnešného žalmu: „Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu. Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.“

​Drahí bratia a sestry! Všetci chceme byť v živote šťastní, a teda slovami Písma blažení. Ku šťastiu veľa toho nepotrebujeme, ale všetci máme predstavu, ako by malo vyzerať. Naše šťastie by však nikdy nebolo úplné, keby nami lomcoval vnútorný nepokoj, ktorý by pramenil z neodpustenia. Odpustiť iným je povinnosť, ak chceme, aby Boh odpustil aj nám. Snažme sa odpúšťať iným a prosiť dobrotivého Boha o odpustenie. Tam, kde Boh takýmto spôsobom zhliadne na nás, získame veľkú radosť z takto nadobudnutej slobody. Lebo prežiť odpustenie vlastných hriechov vo sviatosti zmierenia znamená striasť sa reťazí, ktoré vnášajú do našich životov nepokoj, beznádej a chaos. Preto si každý večer pred spaním spytujme svedomia a oľutujme všetko zlé, čoho sme sa počas dňa dopustili. Nikdy nezaspávajme bez prosby o odpustenie. Lebo ako sme počuli: „Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.“ Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.