Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi v roku B


Drahí bratia a sestry! Medzi najväčšie traumy každého veriaceho človeka patrí sklamanie z vlastnej slabosti a nemohúcnosti. Pristupujeme pravidelne ku sviatosti zmierenia a po istom čase prichádzame k poznaniu, že sa vlastne nič podstatné na našom živote nemení, že sme takí istí slabosi ako predtým a že sa spovedáme stále z tých istých hriechov. Takáto skúsenosť je veľmi zahanbujúca a v extrémnom prípade môže viesť až k tomu, že človek sklamaný vlastnou neschopnosťou sa vzdá ďalšieho náboženského života. Pravidelná sviatosť zmierenia je pre duchovný život nevyhnutná. Môže však, ak ju nesprevádzajú správne vnútorné motívy, viesť k zdaniu, akoby moja hodnota pred Bohom závisela od kvality môjho duchovného výkonu: čiže od množstva cností, od snaženia či vlastných zásluh. Toto všetko je síce dôležité, ale to hlavné je darom od Boha. Naša spása je dar a my si ho nemôžeme zaslúžiť.

Niečo podobné zažili aj apoštoli v dnešnom evanjeliu. Hneď v úvode sme počuli, že v deň, kedy sa zabíjal veľkonočný baránok, učeníci povedali Ježišovi: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Na prvý pohľad logická otázka. Izraelský národ si každoročne v tom istom čase pripomínal Veľkú noc – kľúčovú udalosť vlastných dejín. To však nebola len nejaká spomienka na niečo, čo sa stalo, ale pripomenutie si, že Boh je tu medzi nami a tak, ako nad nami bdel v Egypte a počas putovania púšťou do zasľúbenej zeme, tak bdie nad nami aj teraz. Boh vyslobodil vyvolený národ z egyptského otroctva. Tou poslednou udalosťou bola noc, kedy prešiel Egyptom a usmrtil všetko prvorodené. Nedotkol sa jedine príbytkov, ktoré boli poznačené krvou baránka. A ako vieme z knihy Exodus, po tejto udalosti faraón definitívne prepustil Izraelitov zo svojich služieb. Apoštoli sa pýtajú Ježiša: : „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Inými slovami: Kde si chceš v tomto roku pripomenúť ako nás Boh zachránil? Môžeme sa spýtať: Čo je toto za otázka? Veľkonočná večera je pripomenutím si oslobodenia z egyptského otroctva, ale teraz majú učeníci medzi sebou samého Božieho Syna, Ježiša, ktorý prichádza, aby ich oslobodil z otroctva hriechu a smrti. V Egypte boli obetované baránky, teraz sa obetuje sám Ježiš za hriechy celého ľudstva, keď zomiera na kríži. V Egypte smrť obišla tých, ktorých dvere boli natreté krvou baránka. Teraz večné zatratenie obíde tých, ktorí sú poznačení Kristovým Telom a Kristovou Krvou. Preto Ježiš berie do rúk chlieb a hovorí: Vezmite a jedzte, toto je moje telo. Berie do rúk víno a vraví: Vezmite a pite, toto je moja krv!

Drahí bratia a sestry! Môžeme zostať ľahostajní k takémuto veľkému tajomstvu? Môžeme brať na ľahkú váhu skutočnosť, že iba tí, či prijímajú Kristovo Telo a Krv, získajú večný život? Treba nám priznať, že niekedy sme ľahostajní k vlastným hriechom a nevážime si možnosť prijímať Sviatosť Oltárnu. Pritom Eucharistia je účasťou na Kristovej krvi, zjednocuje nás s Bohom i medzi sebou navzájom. Preto je také dôležité, aby sme ku nej často pristupovali a najmä žili tak, aby sme ju mohli prijímať. Aj my sa možno pýtame v dobrej vôli ako učeníci z evanjelia: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Ináč povedané: Kde ti máme ukázať, čo všetko sme pre teba pripravili, svoje dobré skutky, naše čnosti, naše modlitby, obety, celé duchovné snaženie? Avšak ten, komu to hovoríme je Kristus, ktorý sa za nás obetoval na kríži a daroval nám spásu. Vďaka nemu máme prístup k Otcovi. Ak prijímame jeho Telo a Krv, máme v sebe večný život. A povedzme si úprimne: čím sú naše dobré skutky a cnosti voči daru, ktorý nám dáva, keď sa za nás obetuje na kríži?

​Drahí bratia a sestry! Naďalej sa snažme duchovne žiť: modlime sa, pristupujme k sviatostiam. Pritom všetkom nikdy nezabudnime, že spása nie je našim ľudským, ale predovšetkým Božím dielom. Robme všetko preto, aby sme Bohu, ktorý koná v nás dobré dielo, nekládli svojimi hriechmi prekážky. Nech nás k tomu často posilňuje Eucharistia, Kristovo Telo a Krv, ktorá je najistejšou zárukou večného života. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.