Slávnosť Najsvätejšieho srdca Ježišovho v roku B


Drahí bratia a sestry! Tak ako sa mení doba, mení sa aj pohľad ľudí na vecí okolo nás. Zoberme si len také základné potraviny. V nie tak dávnej minulosti si každý piekol chlieb sám. Každá rodina mala nejaké to pole, kde rástlo obilie či zemiaky. A ľudia si naozaj v pote tváre dorábali na chlieb. Ten pot zostal, len ho už tak nevidíme. Sme zvyknutí, že každý deň nájdeme v obchode na tom istom mieste chlieb, pečivo, maslo, mlieko a ešte mnoho iných vecí. Pre nás je chlieb iba jednou z vecí, ktoré sme si nakúpili; pre roľníka je darom z nebies, za ktorým stáli hodiny a hodiny práce na poli.

Ako sme však počuli v dnešnom prvom čítaní z knihy proroka Ozeáša, svoju hodnotu v našich očiach môžu stratiť nielen veci, ale dokonca aj láska. Aj na lásku sa dá tak privyknúť, že si ju človek prestane vážiť a mať v úcte toho druhého, ktorý mu tú lásku prejavuje. Boh hovorí, ako narábal so svojim vyvoleným národom: „Keď bol Izrael ešte dieťaťom, obľúbil som si ho ..., bral som ich na svoje ramená, ale oni nepochopili, že mám o nich starosť. Povrazmi láskavosti som ch priťahoval, lanami lásky; bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k svojmu lícu, skláňal som sa k nemu a kŕmil som ho.“ Cítime, koľko láskavosti a dobroty je v týchto slovách? Boh sa naozaj choval k vyvolenému ľudu ako rodič k svojmu dieťaťu. Zahŕňal ho všakovakou pozornosťou, neustále mu dával najavo svoju lásku. Napriek tomu sa Izraeliti neraz správali tak, akoby nič z toho nebola pravda. Boli Bohu neverní, porušovali Mojžišov zákon, ktorý dostali na Sinaji, stali sa bezbožnými. I keď ich Boh za to trestal, nechcel ich zničiť, práve naopak. Čítame u proroka: „Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit.“ Srdce Boha je naozaj plné milosrdenstva a láskavosti. Keď vojak prepichol Ježišov bok, vyšla krv a voda. Toto je znakom Božej lásky, Božieho milosrdenstva, ktoré sa vylieva na celú Cirkev, na nás hriešnikov.

Drahí bratia a sestry! Žijeme v atmosfére Božej lásky a ako málo si to uvedomujeme. Každý deň sme zahrnutí toľkými darmi a dobrodeniami a ako málo za to ďakujeme. Zvykli sme si na Božiu lásku ako na niečo samozrejmé. Je pravdou, že Boh nás vždy bude milovať, nikdy nás neprestane priťahovať k sebe ako izraelský národ „povrazmi láskavosti a lanami lásky“. Sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho nás učí uvedomiť si, koľkým milosrdenstvom a láskavosťou nás dobrý Boh neustále zahŕňa, čo všetko urobil pre ľudstvo v dejinách spásy i pre nás osobne. Avšak táto veľká pravda nech nás vedie aj ku zmene postoja k veciam a ľuďom, s ktorými sa každodenne stretávame. Vážme si ľudí, s ktorými žijeme, buďme voči ním všímaví a najmä vďační. Lebo nič na tomto svete nie je samozrejmé. Láska je vždy spojená s obetavosťou, láskavosťou a úctou. Boh nás má veľmi rád. Keď zhrešíme, platia jeho slová z prvého čítania: „Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit.“

​Drahí bratia a sestry! Tak ako sa mení doba, mení sa aj náš pohľad na veci. Keď sa s niekým stretávame každodenne, v stereotype si často možno ani neuvedomíme, koho vedľa seba máme. Skôr vidíme to horšie, akoby sme sa tešili z toho dobrého. Ako nám pripomína dnešné Božie slovo: láska nie je samozrejmá. Boh i ľudia nás zahŕňajú takouto láskou. Ježišovo srdce je nevyčerpateľným prameňom Božej láskavosti. Buďme preto vďační za lásku Boha i za lásku ľudí. Nech v nás toto vedomie posilní túžbu stať sa lepšími. Aby sme svojim životom neznevažovali Božiu lásku a neurážali tých, ktorí nás majú naozaj radi. Amen.

NAJČÍTANEJŠIE

Na obsahu sa pracuje.